Gorkého 9, 816 03 Bratislava, č.tel.: 02/54433291, č.faxu: 02/54131159, email: sopkurad@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
Rozhodcovský súd SOPK
Štatút Rokovací poriadok Zoznam rozhodcov Sadzobník
Gorkého 9, 816 03 Bratislava, č.tel.: 02/54131168, č.faxu: 02/54418439, email: rozsud@sopk.sk

Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu


Prvá časť
Konanie

Všeobecné ustanovenia

§ 1
Sídlo Rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní

  1. Sídlom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (ďalej len “Rozhodcovský súd”) je Bratislava.
  2. Pravidelným miestom konania ústnych pojednávaní Rozhodcovského súdu je Bratislava. Z podnetu Rozhodcovského súdu alebo na základe dohody účastníkov rozhodcovského konania (ďalej len “účastníkov konania”) sa môže ústne pojednávanie konať aj na inom mieste Slovenskej republiky alebo v zahraničí.
  3. Ak sa má ústne pojednávanie konať v zahraničí z podnetu Rozhodcovského súdu, je na to potrebný súhlas účastníkov konania. O konaní ústnych pojednávaní v zahraničí informuje Rozhodcovský súd.

§ 2
Predkladanie písomností

Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania musia byť predložené Rozhodcovskému súdu v takom počte, aby každý z účastníkov konania a všetci členovia rozhodcovského senátu, alebo jediný rozhodca (ďalej len “senát”, “rozhodca”), mali po jednom vyhotovení a sekretariát súdu tiež jedno vyhotovenie. Písomnosti s výnimkou písomných dôkazov sa predkladajú v slov. jazyku (príp. češtine) alebo v jazyku kontraktu, alebo v jazyku, v ktorom účastníci konania medzi sebou korešpondovali. Rozhodcovský súd môže podľa vlastnej úvahy alebo na návrh účastníka konania, vyžiadať od účastníka konania, ktorý písomnosť predložil, preklad do slovenského jazyka (príp. češtiny) alebo takýto preklad zabezpečiť na náklady účastníka konania.

§ 3
Jazyk rozhodcovského konania

  1. Ústne pojednávanie sa koná a rozsudok sa vyhlasuje v slovenskom jazyku (príp. v českom jazyku) s tlmočením do iného jazyka na žiadosť jedného z účastníkov konania. Rozhodcovský súd na takúto žiadosť účastníka konania a na jeho účet zabezpečí službu tlmočníka, prípadne aj preklad rozsudku Rozhodcovského súdu, ako aj iných písomností.
  2. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na jazyku (jazykoch), ktorý sa bude používať v rozhodcovskom konaní, rozhodne o ňom rozhodcovský súd. Zápisnica o pojednávaní a rozhodcovské rozhodnutie sa vždy vyhotovia aj v slovenskom jazyku.
  3. So súhlasom účastníkov konania môže senát alebo rozhodca podľa potreby konať ústne pojednávanie aj v inom jazyku, zápisnica z ústneho konania aj rozhodcovské rozhodnutie sú vždy vyhotovené v jazyku slovenskom.

§ 4
Základ riešenia sporu

  1. Rozhodcovský súd rieši spory podľa noriem použiteľného hmotného práva a v jeho rámci sa riadi písomnou rozhodcovskou zmluvou, uzavretou medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na medzinárodné obchodné zvyklosti.1)
  2. Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred Rozhodcovským súdom, najneskôr do začatia konania. Táto zápisnica je potom písomnou rozhodcovskou zmluvou.2)

§ 5
Doručovanie

  1. Žalobca je povinný doručiť potrebný počet vyhotovení žaloby a jej príloh Rozhodcovskému súdu.
  2. Účastníci konania zašlú písomnosti Rozhodcovskému súdu, generálny tajomník zasiela žalobu (i protižalobu) s príslušnými písomnosťami na adresu, ktorú uviedli účastníci konania alebo nimi zvolení právni zástupcovia.
  3. Žaloby, žalobné odpovede, predvolania, rozhodcovské rozhodnutia a uznesenia sa zasielajú vždy doporučeným listom s potvrdením o doručení.
  4. Ostatné písomnosti sa môžu zasielať doporučeným alebo obyčajným listom a oznámenia aj telegraficky, ďalekopisom alebo telefaxom.
  5. Ktorákoľvek z uvedených písomností sa môže doručiť osobne na potvrdenie.
  6. Všetky písomnosti Rozhodcovského súdu sa považujú za doručené, ak sa urobili podľa odsekov 1 až 4, a to aj vtedy, keď adresát písomnosť odoprel prevziať alebo ju napriek oznámeniu poštového úradu nevyzdvihol.3) Stačí, ak bolo doručenie vykonané podľa procesného práva štátu miesta doručenia.
  7. Ak účastník konania po začatí rozhodcovského konania zmenil adresu bez toho, že by to oznámil Rozhodcovskému súdu, je doručenie platne vykonané odoslaním písomností spôsobom uvedeným v odsekoch 2 a 3 na jej poslednú známu adresu.
  8. Ak sa nepodarilo doručiť písomnosť na poslednú známu adresu účastníka konania , ktorý si nezvolil ani právneho zástupcu ani splnomocnenca na prijímanie písomností, môže mu predseda Rozhodcovského súdu vymenovať opatrovníka na prijímanie písomností.
  9. Doručovanie prostredníctvom dožiadaného cudzieho súdu alebo orgánu alebo inej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom takého súdu alebo orgánu, zabezpečí Rozhodcovský súd.

§ 6
Prerušenie konania

Prejednanie sporu sa môže na žiadosť účastníka konania, alebo z podnetu senátu alebo rozhodcu, z vážneho dôvodu na určitý čas prerušiť. Uznesenie o prerušení vydáva predsedajúci rozhodca a ak ešte nebol senát alebo rozhodca ustanovený, vydá ho predseda Rozhodcovského súdu. Ak nedôjde do jedného mesiaca po uplynutí času na ktorý bolo konanie prerušené k jeho predĺženiu z podnetu účastníkov konania, senátu alebo rozhodcu, bude sa v konaní pokračovať.

§ 7
Navrátenie do predošlého stavu

Ak sa do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku a ak nebol vyhlásený, až do jeho doručenia, nemohol niektorí z účastníkov konania z vážnych dôvodov úplne alebo sčasti zúčastniť na konaní alebo neurobil nejaký úkon potrebný na obhájenie svojho práva, urobí senát, alebo rozhodca, a ak nebol ešte ustanovený potom predseda Rozhodcovského súdu na návrh tohto účastníka konania, primerané opatrenia aby mohol dodatočne urobiť to, čo zameškal.

§ 8
Zabezpečenie dôkazov a predbežné opatrenia

  1. Po podanej žalobe, ale pred ustanovením senátu alebo rozhodcu, môže predseda Rozhodcovského súdu v naliehavých prípadoch na žiadosť oboch účastníkov konania alebo aj jedného z nich zabezpečiť dôkaz a na ten účel môže ustanoviť jedného alebo aj viacerých znalcov alebo urobiť iné vhodné opatrenia.
  2. Rozhodcovský súd môže na návrh účastníka konania nariadiť predbežné opatrenia.

§ 9
Vedľajší účastníci

  1. Okrem žalobcu a žalovaného ako účastníkov konania, sa môže na konaní zúčastniť ako vedľajší účastník ten, kto má právny záujem na jeho výsledku. Iné osoby nemôžu byť účastníkmi konania.
  2. V konaní má v zásade vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka konania ku ktorému pristúpil, posúdi ich senát alebo rozhodca po uvážení všetkých okolností. Na skutkové údaje vedľajšieho účastníka môžu však rozhodcovia prihliadnuť, aj keď odporujú skutkovým údajom účastníka konania.

§ 10
Použitie ustanovení zákona

Na otázky konania, ktoré nie sú upravené v Rokovacom poriadku sa použijú ustanovenia zákona.4)

§ 11
Platnosť ustanovení o konaní

Ustanovenia tohto Rokovacieho poriadku o konaní pred senátom alebo rozhodcom, ako aj rozhodcom ad hoc, platia primerane aj pre úkony vykonávané Predsedníctvom, predsedom a generálnym tajomníkom, ak z tohto Rokovacieho poriadku nevyplýva niečo iné.


Začatie konania

§ 12
Podanie žaloby

  1. Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby Rozhodcovskému súdu. Podmienkou prejednania žaloby je zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie. Podanie žaloby Rozhodcovskému súdu má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd.
  2. Rozhodcovský súd je povinný na žalobe vyznačiť deň, keď mu bola žaloba doručená.
  3. Ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nevyplýva niečo iné, považuje sa za dátum podania žaloby deň, keď bola žaloba doručená Rozhodcovskému súdu. Tento je povinný v žalobe vyznačiť deň, keď mu bola žaloba doručená.

§ 13
Obsah žaloby

  1. V žalobe musí byť uvedené:
    1. identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, príp. aj ich zástupcov,
    2. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
    3. označenie dôkazov, ktoré žalobca navrhuje vykonať,
    4. označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
    5. návrh vo veci samej,
    6. podpis žalobcu.
  2. Žaloba ďalej obsahuje:
    1. poukaz na založenie právomoci (rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka) Rozhodcovského súdu, ak právomoc nevyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
    2. uvedenie skutkových a právnych okolností, na ktorých žalobca zakladá svoje žalobné nároky, a poukaz na dôkazné prostriedky, ktorými možno tieto okolnosti preukázať,
    3. označenie hodnoty predmetu sporu,
    4. doklad o zaplatení poplatku za rozhodcovské konanie,
    5. mená a priezviská rozhodcov, na ktorých sa účastníci sporu dohodli, alebo spôsob ako ich vyberú.
  3. Žaloba môže tiež obsahovať požiadavku účastníka konania, aby rozhodcu a jeho náhradníka vymenoval predseda Rozhodcovského súdu. Účastník konania môže splnomocniť predsedu Rozhodcovského súdu aby vymenoval rozhodcu a jeho náhradníka.

§ 14
Hodnota predmetu sporu

  1. Žalobca je povinný uviesť v žalobe hodnotu predmetu sporu aj v prípadoch, keď jeho nárok alebo časť nároku má nepeňažnú povahu.
  2. Hodnota predmetu sporu sa určuje najmä:
    1. vymáhanou sumou v žalobách o peňažné plnenie,
    2. hodnotou vymáhaného majetku v žalobách o vydanie majetku,
    3. hodnotou predmetu právnych vzťahov v okamihu podania žaloby v určovacích žalobách alebo v žalobách o zmenu právnych vzťahov,
    4. na základe údajov, ktoré sú k dispozícii, o materiálnych záujmoch žalobcu v prípadoch žalôb o určité konanie alebo nekonanie.
  3. V žalobách pozostávajúcich z niekoľkých nárokov musí sa suma každého nároku určiť samostatne, hodnota predmetu sporu sa určí súčtom všetkých nárokov.
  4. Ak žalobca neurčil hodnotu predmetu sporu rozhodcovský súd ho vyzve, aby tak vykonal v súdom stanovenej lehote. Ak žalobca v stanovenej lehote neurčí hodnotu predmetu sporu, resp. uvedie zjavne nízku hodnotu predmetu sporu, určí hodnotu predmetu sporu súd.

§ 15
Odstránenie chýb žaloby

  1. Ak generálny tajomník zistí, že žaloba bola podaná tak, že sa neprihliadlo na požiadavky uvedené v § 13 vyzve žalobcu, aby odstránil zistené chyby, pričom pokiaľ ide o požiadavky uvedené v § 13 ods. 1, lehota na odstránenie chýb nesmie byť dlhšia ako dva mesiace odo dňa, keď mu bola spomínaná výzva generálneho tajomníka doručená. Ak sa tieto chyby odstránia v určenej lehote, platí za deň podania žaloby deň uvedený v § 12 ods. 3. Do odstránenia uvedených chýb sa žaloba neprejedná.
  2. V prípadoch, keď žalobca bez ohľadu na výzvu na odstránenie uvedených chýb trvá na prejednávaní sporu, bude sa v konaní pokračovať, ak to povaha chýb žaloby pripúšťa a bude vydaný rozhodcovský rozsudok vo veci samej; inak sa konanie zastaví.

§ 16
Odpoveď na žalobu

  1. Ak sa generálny tajomník domnieva, že žaloba môže byť predmetom konania podľa tohto Rokovacieho poriadku, upovedomí o jej podaní žalovaného a zašle mu kópiu žaloby s priloženými písomnosťami, ako aj Zoznam rozhodcov a Rokovací poriadok tohto Rozhodcovského súdu.
  2. Súčasne vyzve generálny tajomník žalovaného, aby v priebehu desiatich dní po doručení žaloby predložil k nej svoje písomné vyjadrenie podopreté príslušnými dôkazmi. Na žiadosť žalovaného môže byť táto lehota predĺžená, najviac však o ďalších desať dní.
  3. Ak žalovaný ani po uplynutí týchto lehôt sa k žalobe nevyjadril, pokračuje sa v konaní.

§ 17
Ustanovenie rozhodcovského senátu alebo jediného rozhodcu

  1. Zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve (doložke) môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe, ako ho (ich) dodatočne ustanovia.
  2. Ak v spore majú rozhodnúť viacerí rozhodcovia, ich počet musí byť nepárny. Každý z účastníkov konania ustanoví jedného rozhodcu a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia predsedajúceho rozhodcu. Ak ustanovení rozhodcovia neustanovia predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, ustanoví ho predseda Rozhodcovského súdu zo Zoznamu rozhodcov pôsobiacich na tomto súde.
  3. Ak strany nevymenujú rozhodcov a ich náhradníkov v stanovenej lehote, vymenuje rozhodcov a ich náhradníkov predseda Rozhodcovského súdu zo Zoznamu rozhodcov pôsobiacich na tomto súde.5)
  4. Ak rozhodca zomrel, svojej funkcie sa počas konania vzdal, alebo nemôže vykonávať funkciu rozhodcu pre zaujatosť (ust. § 18 ods. 3 Rokovacieho poriadku RS SOPK), strana, ktorá rozhodcu navrhla, má právo v lehote 7 dní od kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela, ustanoviť nového rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov RS SOPK. Ak sa tak nestane, ustanoví rozhodcu predseda RS SOPK podľa Rokovacieho poriadku RS SOPK (§ 17 ods. 3 Rokovacieho poriadku RS SOPK).
  5. Ak v spore vystupuje viac žalobcov alebo viac žalovaných, je každý z účastníkov konania povinný vymenovať, bez ohľadu na počet žalobcov alebo žalovaných, po jednom rozhodcovi. Ak by medzi žalobcami alebo medzi žalovanými nedošlo k dohode v lehote určenej generálnym tajomníkom, vymenuje rozhodcov predseda Rozhodcovského súdu.
  6. Jediný rozhodca sa volí vzájomnou dohodou účastníkov konania a ak nedôjde k dohode, vymenuje ho predseda Rozhodcovského súdu.
  7. Kým nie je ustanovený senát alebo rozhodca, je predseda Rozhodcovského súdu oprávnený vykonať všetky procesné úkony, pokiaľ nie sú zverené generálnemu tajomníkovi.

§ 17a
Ustanovenie znalca

  1. Rozhodcovský súd môže ustanoviť znalca ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Ak rozhodcovský súd považuje za potrebné, môže požiadať znalca o účasť na ústnom pojednávaní.
  2. Rozhodcovský súd môže uložiť účastníkovi konania, aby znalcovi poskytol všetky informácie, aby mu predložil, alebo sprístupnil všetky podstatné listiny alebo predmety, podal mu potrebné vysvetlenia, alebo niečo vykonal, alebo znášal, ak je to potrebné k vypracovaniu a podaniu znaleckého posudku.
  3. Rozhodcovský súd oznámi obsah znaleckého posudku všetkým účastníkom konania a to najneskôr do 30 dní pred začiatkom ústneho pojednávania.

§ 18
Odmietnutie rozhodcu, znalca a tlmočníka

  1. Každý z účastníkov konania je oprávnený odmietnuť rozhodcu, predsedajúceho rozhodcu alebo jediného rozhodcu, ak sa domnieva, že sú zaujatí, najmä ak možno predpokladať, že sú osobne, či už priamo alebo nepriamo, zainteresovaní na výsledkoch sporu. Takisto rozhodca, predsedajúci rozhodca alebo jediný rozhodca môžu vyhlásiť, že sa vzdávajú funkcie. Odmietnutie sa musí urobiť do začiatku ústneho pojednávania.
  2. Účastníci konania môžu namietať zaujatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. Ak k odmietnutiu dôjde neskoršie, rozhodne sa o ňom len v tom prípade, keď dôvod, ktorý viedol k oneskorenému odmietnutiu, bol uznaný za závažný.
  3. O odmietnutí rozhodcu rozhodujú ostatní členovia senátu. Ak medzi nimi nedôjde k dohode alebo ak odmietnutie smeruje proti dvom rozhodcom, rozhoduje o odmietnutí Predsedníctvo, ktoré tiež rozhodne o odmietnutí jediného rozhodcu.
  4. Ak sa odmietnutiu vyhovie, bude nový rozhodca, ak ho nenahrádza náhradný rozhodca, nový predsedajúci rozhodca alebo nový jediný rozhodca, zvolený alebo vymenovaný podľa tohto Poriadku.
  5. Rovnakým spôsobom sa bude postupovať v prípade, ak sa rozhodca, predsedajúci rozhodca, jediný rozhodca alebo nový rozhodca nemôžu zúčastniť na prejednávaní veci samej.
  6. V prípade potreby môže senát alebo rozhodca s prihliadnutím na návrhy účastníkov konania znova prejednať otázky, ktoré už boli prejednané na predchádzajúcich pojednávaniach konaných vo veci samej.
  7. Z dôvodov uvedených v odseku 1 môžu byť odmietnutí znalci a tlmočníci. V tomto prípade rozhoduje o odmietnutí senát.

§ 19
Rozhodovanie o právomoci

  1. Rozhodcovia sú oprávnení rozhodovať o svojej právomoci. Ak dôjdu k záveru, že ich právomoc na rozhodnutie vo veci samej nie je daná, rozhodnú o tom uznesením.
  2. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu, musí účastník konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
  3. Ak sa nevyužije postup uvedený v odsekoch 1 a 2, o právomoci Rozhodcovského súdu rozhoduje jeho Predsedníctvo. Za tým účelom mu rozhodcovia, pokiaľ už boli ustanovení, alebo generálny tajomník, predložia spis so stručnou správou, a to v každom prípade, keď sa bude rozhodovať o právomoci Rozhodcovského súdu s ohľadom na námietku účastníka konania alebo s ohľadom na pochybnosti rozhodcov alebo generálneho tajomníka, prípadne ak sú rozhodcovia alebo generálny tajomník toho názoru, že Rozhodcovský súd je nepríslušný.
  4. Predsedníctvo zastaví konanie uznesením ak dôjde k názoru , že nie je daná právomoc Rozhodcovskému súdu na prejednávanie alebo rozhodovanie veci. Takisto uznesením zamietne námietku nepríslušnosti, ak dôjde k názoru, že Rozhodcovský súd je príslušný.
  5. Pred rozhodnutím môže Predsedníctvo podľa okolnosti nariadiť ústne pojednávanie.
  6. Rozhodcovský senát skôr, než predloží Predsedníctvu na rozhodnutie otázku právomoci, urobí opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na odvrátenie ujmy pre strany alebo na zachovanie výsledkov konania, pokiaľ na ne nie je príslušný súd alebo iný orgán.
  7. Proti uzneseniu o zamietnutí námietky nedostatku alebo prekročenia právomoci, môže účastník, ktorý námietku podal, do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

§ 20
Príprava pojednávania sporu

  1. Rozhodcovský súd v spolupráci s účastníkmi konania pripraví konanie tak, aby sa čo najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá.
  2. V rámci prípravy konania Rozhodcovský súd najmä:
    1. preskúma, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania a urobí opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov
    2. vyžiada od účastníkov konania písomné stanovisko a dôkazy k skutkovo a právne rozhodujúcim okolnostiam sporu.

§ 21
Predbežné opatrenia

Rozhodcovský súd po začatí rozhodcovského konania podľa § 12 ods. 1 môže na návrh účastníka konania nariadiť predbežné opatrenia.

§ 22
Predvolanie na ústne pojednávanie

  1. Pravidelným miestom konania ústneho pojednávania je sídlo Rozhodcovského súdu, Bratislava. Z podnetu Rozhodcovského súdu alebo na žiadosť účastníkov konania sa môže ústne pojednávanie konať na inom mieste v Slovenskej republike alebo v zahraničí.
  2. Ak k takejto dohode nedošlo, miesto ústneho pojednávania sa určí podľa ods. 1 tohto paragrafu.
  3. Rozhodcovský súd písomne predvolá účastníkov konania na ústne pojednávanie s takým časovým predstihom, aby každá zo strán mala k dispozícií lehotu 30 dní na prípravu pojednávania.


Prejednanie sporu

§ 23
Ústne pojednávanie

  1. Spor sa prejednáva na neverejnom zasadaní tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. So súhlasom senátu alebo rozhodcu a účastníkov konania môžu byť na pojednávaní prítomné osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania.
  2. Účastníci konania sa zúčastňujú na ústnom pojednávaní priamo alebo prostredníctvom svojich riadne splnomocnených zástupcov, ktorých splnomocnia podľa svojej voľnej úvahy, ktorými môžu byť aj cudzí štátni príslušníci.
  3. Ak sa účastník konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví, nebráni jeho neprítomnosť prejednaniu sporu, ak do začatia ústneho pojednávania sporu nepožiada z vážnych dôvodov o jeho odročenie.
  4. Každý z účastníkov konania môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
  5. Ústne pojednávanie sa môže podľa potreby odročiť na návrh účastníka konania, alebo z podnetu senátu alebo rozhodcu.
  6. Návrh na zmenu termínu ústneho pojednávania sa musí podať v dostatočnom časovom predstihu, aby sa mohla informovať protistrana, členovia senátu alebo rozhodca.

§ 24
Písomné konanie (Pojednávanie bez účasti strán)

Účastníci konania sa môžu dohodnúť, aby senát alebo rozhodca rozhodol bez ústneho pojednávania, iba na základe písomností. Senát alebo rozhodca však môže nariadiť ústne pojednávanie, ak sa predložené písomnosti ukážu nedostačujúcimi pre rozhodovanie vo veci samej.

§ 25
Vzájomná žaloba (protižaloba)

  1. Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
  2. Na náležitosti vzájomnej žaloby sa primerane vzťahujú ustanovenia o žalobe (§ 13 Rokovacieho poriadku). Rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalovaného za vzájomnú žalobu úhradu poplatku za rozhodcovské konanie a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak žalovaný poplatok v určenom čase neuhradí, Rozhodcovský súd konanie vo veci jeho vzájomnej žaloby zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov konania.

§ 26
Pokus o zmier

Senát alebo rozhodca je podľa okolností prípadu oprávnený vyzvať v každom štádiu konania účastníkov konania na uzavretie zmieru a uviesť návrhy, odporúčania a podnety, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k jeho uskutočneniu.

§ 27
Zápisnica o ústnom pojednávaní

O ústnom pojednávaní v spore sa vedie zápisnica v slovenskom jazyku, ktorá musí obsahovať tieto údaje:

  1. označenie rozhodcovského súdu,
  2. číslo sporu,
  3. miesto a dátum zasadania,
  4. označenie účastníkov konania a ich zástupcov,
  5. údaj o účasti strán,
  6. mená rozhodcov, svedkov, znalcov, tlmočníka a ostatných účastníkov ústneho pojednávania,
  7. stručný, ale výstižný opis priebehu pojednávania,
  8. požiadavky účastníkov konania a obsah iných dôležitých vyhlásení,
  9. uvedenie dôvodov pre odročenie ústneho pojednávania alebo zakončenia konania
  10. hlasovanie o výroku, ktoré sa uvedie aj v zápisnici o hlasovaní, ktorú podpíše predsedajúci rozhodca a ostatní rozhodcovia alebo rozhodca; rozhodca, ktorý bol pri hlasovaní ostatnými rozhodcami prehlasovaný, je oprávnený pripojiť k tejto zápisnici svoje odchylné stanovisko a toto odôvodniť,
  11. podpisy rozhodcov.


Dokazovanie

§ 28
Dôkazy

  1. Senát alebo rozhodca môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi. Účastníci konania sú povinný dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát alebo rozhodca si môže vyžiadať, aby účastníci konania poskytli ďalšie dôkazy.
  2. Senát alebo rozhodca môže tiež podľa svojho uváženia určiť vykonanie znaleckého posudku a môže si vyžiadať aj predloženie dôkazov tretími osobami. Vypočuť svedkov a znalcov môže senát alebo rozhodca len vtedy, ak sa mu dobrovoľne podrobia. Ak sú svedkovia alebo znalci povinní zachovať štátne, obchodné a služobné tajomstvo alebo štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete tajomstva či mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení.
  3. Ak senát alebo rozhodca nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to všeobecný súd. Rozhodcovský súd uloží účastníkovi konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania.
  4. Účastník konania môže predložiť písomné dôkazy v origináli alebo v kópii, ktorú sám overí. Senát alebo rozhodca je oprávnený vyžiadať si originál alebo preklad týchto dôkazov do iného jazyka, ak je to v záujme rozhodnutia sporu potrebné.
  5. Dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí senát alebo rozhodca. Uznesením senátu alebo rozhodcu sa môže vykonávanie dôkazov zveriť jednému z rozhodcov. Obdobne postupuje aj Predsedníctvo.

§ 29
Hodnotenie dôkazov

Dôkazy hodnotí senát alebo rozhodca a Predsedníctvo nestranne, podľa vlastného uváženia a pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.


Skončenie konania

§ 30
Forma rozhodnutia

  1. Rozhodcovské konanie sa končí:
    1. vydaním rozhodcovského rozsudku
      1. ak rozhoduje vo veci samej
      2. na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania
    2. uznesením o zastavení konania
  2. Navrhnutý zmier rozhodcovský súd schvaľuje uznesením. Schválený súdny zmier má účinky rozhodcovského rozsudku.
  3. Senát alebo rozhodca v spore vzniknutom z obchodno-právneho vzťahu s medzinárodným prvkom alebo občiansko-právneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa právneho poriadku, na ktorom sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodnom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve v obchodno-právnych vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, senát alebo rozhodca rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného kolíznymi normami Slovenskej republiky.6)
  4. V spore vzniknutom z vnútroštátnych obchodno-právnych a občiansko-právnych vzťahov rozhoduje senát alebo rozhodca vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.
  5. Senát alebo rozhodca rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodno-právneho styku a dobrých mravov.
  6. Senát alebo rozhodca môže obchodno-právny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, keď ho účastníci rozhodcovského konania na to vyslovene oprávnili.

§ 31
Vydanie rozhodcovského rozsudku

  1. Po tom, čo senát alebo rozhodca usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, vyhlási ústne pojednávanie sporu za skončené a pristúpi k vydaniu rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok musí byť vyhotovený písomne do 30 dní a musí byť preskúmateľný.
  2. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý (jednoznačný) a vykonateľný. Senát alebo rozhodca musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Nemožno prisúdiť, čo odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom a plnenie, ktoré je nemožné.
  3. Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok
    1. ak rozhoduje o veci samej
    2. na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania
    O iných otázkach rozhodne senát alebo rozhodca uznesením.
  4. Na žiadosť účastníkov rozhodcovského konania môže senát alebo rozhodca uzavretý zmier zaznamenať formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia § 30, § 31 ods. 2, § 32 a § 35 Rokovacieho poriadku a uvádza sa v ňom, že je to rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach má rovnaké účinky ako rozsudok vo veci samej.
  5. Ak sa vo výroku rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť na plnenie, určí senát alebo rozhodca zároveň lehotu pre toto plnenie.
  6. Ak je dostatočne vyjasnená len časť prejednávaného predmetu sporu, môže senát alebo rozhodca rozhodnúť čiastočným rozhodcovským rozsudkom; v ostatných častiach sa bude v konaní pokračovať a o nich rozhodovať.Ak je nárok sporný tak čo do dôvodu, ako aj čo do výšky, môže rozhodcovský senát alebo rozhodca prejednať a rozhodnúť o nároku najprv čo do dôvodu, a to prechodným rozhodcovským rozsudkom, a až potom, ak je to potrebné, pokračovať v konaní o výške nároku a o tom rozhodnúť.
  7. Rozhodcovský rozsudok sa doručuje účastníkom konania alebo ich právnym zástupcom do vlastných rúk s poučením o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak sa účastníci konania v rozhodcovskej zmluve dohodli, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia) musí rozhodcovský rozsudok obsahovať aj poučenie, že účastník konania má právo podať žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku iným rozhodcom (inými rozhodcami) a to do 15 dní od jeho doručenia. Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku sa postupuje primerane podľa § 12 až § 35a, § 37 a § 38 tohto Rokovacieho poriadku.
  8. Tieto ustanovenia o rozhodcovskom rozsudku platia aj pre čiastočné a prechodné rozhodcovské rozsudky.

§ 32
Obsah rozhodcovského rozsudku

  1. Rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v písomnej forme, a je podpísaný väčšinou rozhodcov, dôvod chýbajúceho podpisu treba uviesť.
  2. Rozhodcovský rozsudok obsahuje:
    1. označenie rozhodcovského súdu,
    2. mená a priezviská rozhodcov alebo jediného rozhodcu,
    3. označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom alebo názvom,
    4. miesto rozhodcovského konania7)
    5. dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
    6. výrokovú časť
    7. odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť, alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach8)
    8. poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
    9. poučenie o možnosti preskúmania rozsudku iným rozhodcom (rozhodcami)
    10. podpisy väčšiny rozhodcov, dôvod chýbajúceho podpisu je potrebné uviesť
  3. Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný, kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.
  4. Výroková časť okrem výroku vo veci samej, obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, príp. v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú.

§ 33
Hlasovanie o rozhodcovskom rozsudku

  1. Senát alebo rozhodca prijíma rozhodcovský rozsudok neverejným hlasovaním.
  2. V rozhodcovskom konaní pred viacerými rozhodcami je na každé rozhodnutie rozhodcovského senátu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov. Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozsudku, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.
  3. O hlasovaní o výroku rozhodcovského rozsudku musí byť spísaná zápisnica, ktorú podpíše predsedajúci rozhodca a ostatní rozhodcovia. Ak rozhodca odmietne zápisnicu podpísať alebo ju nepodpíše z iného dôvodu, uvedie sa to v zápisnici spolu s dôvodom, pre ktorý rozhodca zápisnicu nepodpísal.
  4. Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho.

§ 34
Vyhlásenie rozhodcovského rozsudku

  1. Po ukončení ústneho pojednávania senát alebo rozhodca vyhlási výrok rozhodcovského rozsudku účastníkom konania ústne.
  2. V odôvodnených prípadoch môže senát alebo rozhodca rozhodnúť, že sa účastníkom konania doručí písomný rozhodcovský rozsudok, bez ústneho vyhlásenia.
  3. Do vyhlásenia alebo odoslania písomného vyhotovenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez vyhlásenia, môže senát alebo rozhodca nariadiť nové ústne pojednávanie, ak to bude potrebné na objasnenie skutkového stavu alebo zistenie stanovísk účastníkov konania.

§ 35
Doplnenie a oprava rozhodcovského rozsudku

  1. Na žiadosť účastníka konania, podanú do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku stranám, môže Rozhodcovský súd vydať doplňujúci rozsudok, ak sa ukáže, že rozhodcovský rozsudok neobsahuje odpoveď na všetky nároky účastníkov konania. Doplňujúci rozhodcovský rozsudok sa vydáva na základe nového ústneho pojednávania s predvolaním účastníkov konania.
  2. Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku opraví Rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka konania do 30 dní od jeho vydania.
    Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.
  3. Doplňujúci rozsudok alebo opravené uznesenie vo veci rozhodcovského rozsudku je neoddeliteľnou súčasťou doplneného alebo opraveného rozsudku. Účastníci konania nie sú povinní platiť nijaké trovy spojené s doplnením alebo s opravou rozhodcovského rozsudku.
  4. Každý účastník rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.

§ 35a
Zrušenie rozhodcovského rozsudku

  1. Doručený rozhodcovský rozsudok, voči ktorému nemožno podať žalobu o jeho zrušenie, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu.
  2. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde9) , napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

§ 36
Zastavenie konania bez vydania rozhodcovského rozsudku

  1. Ak sa v spore nevydáva rozhodcovský rozsudok podľa § 31, skončí sa konanie vydaním uznesenia.
  2. Uznesenie o zastavení konania sa vydáva najmä v prípade, že žalobu vzal žalobca späť.
  3. Pre vydanie uznesenia Rozhodcovského súdu o zastavení konania platia §§ 30 až 35 tohto Rokovacieho poriadku. Ak senát alebo rozhodca nebol ešte ustanovený, vydá uznesenie o zastavení konania podľa citovaných paragrafov predseda Rozhodcovského súdu.

§ 37
Preskúmanie rozhodcovského rozsudku

  1. Účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok, môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia)10. Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ust. § 5 a § 6 Štatútu a § 17 tohto Rokovacieho poriadku. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené okrem prípadu, že ide o rozhodcovské uznesenie o nariadení predbežného opatrenia.
  2. Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť na preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi konania.
  3. Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku sa postupuje primerane, ako v konaní vo veci samej, podľa tohto Rokovacieho poriadku.


Druhá časť
Zmierovacie konanie

§ 38

  1. Rozhodcovský súd môže vo veci podaného návrhu v rámci svojej právomoci a z vôle účastníkov konania vykonať dobrovoľné zmierovacie konanie o vznesenom nároku, a to bez ohľadu na to, či sa v danom prípade uzavrela rozhodcovská zmluva.
  2. Zmierovacie konanie sa vykonáva len vtedy, ak s tým súhlasí aj druhý účastník konania. Konanie sa vykonáva pred zmierovacím výborom zloženým z generálneho tajomníka ktorý predsedá, a dvoch členov, z ktorých po jednom vymenuje každý z účastníkov konania.
  3. Účastníci konania prednesú svoje stanoviská na pojednávaní zvolanom generálnym tajomníkom na vykonanie zmierovacieho konania. Výsledkom pojednávania má byť návrh zmieru, ktorý môžu účastníci konania prijať alebo zamietnuť.
  4. Návrh zmieru, ktorý zmierovací výbor účastníkom konania po vykonanom zmierovacom konaní odporučí, nemôže byť stranám na ujmu v prípadnom ďalšom spore. Rovnako tiež nemôže byť účastníkom konania na ujmu nič, čo v priebehu zmierovacieho konania predniesli.
  5. Poplatok za zmierovacie konanie je jedna polovica poplatku plateného pri rozhodcovskom konaní. Poplatok sa platí vopred a každý účastník konania uhrádza z tejto čiastky jednu polovicu.


Časť tretia
Záverečné ustanovenia

§ 39

Ak tento zákon4) neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi.

§ 40

Tento Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory nadobúda platnosť schválením Predstavenstva Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dňa 1.októbra 2002.




1) - § 4 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.

2) - § 3 zák. č. 244/2002 Z.z.

3) - § 25 ods. 1) zák. č. 244/2002 Z.z.

4) - zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní

5) - § 12 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.

6) - zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov

7) - § 23 ods. 1, 3. veta zák. č. 244/2002 Z.z.

8) - § 39 zák. č. 244/2002 Z.z.

9) - § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z.

10) - § 37 zák. č. 244/2002 Z.z




Príloha Rokovacieho poriadku RS SOPK:
Pravidlá o trovách rozhodcovského konania rozhodcovského súdu.

:: Reklama
Kooperativa

SPP

PBK

HN
Toto je miesto pre Vašu reklamu. Ak máte záujem o reklamu, prosím kontaktujte nás emailom.
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora