Pripomienky k materiálu „Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov”

Predkladaný návrh novely citovaného zákona prezentuje opatrenia, ktoré sú zamerané najmä na:

• obmedzenie možnosti uplatnenia 40 %-ných paušálnych výdavkov v maximálnej výške 5 040,-€ ročne, resp. 420,-€ mesačne; zrušenie možnosti uplatnenia paušálnych výdavkov pri prenájme nehnuteľností,
• zdanenie výsluhových dôchodkov vyplácaných podľa zákona o sociálnom zabezpečení vojakov a policajtov do dosiahnutia dôchodkového veku týchto daňovníkov,
• uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela), ktorá žije s daňovníkom v spoločnej domácnosti a stará sa o maloleté dieťa tiež žijúce s daňovníkom v domácnosti do zániku nároku na rodičovský príspevok na dieťa, alebo ktorá poberala v zdaňovacom období príspevok na opatrovanie, alebo ktorá bola evidovaná na úrade práce,
• obmedzenie možnosti uplatnenia daňového bonusu len za podmienky, že daňovník dosahuje zákonom ustanovenú minimálnu výšku len z tzv. „aktívnych príjmov“, t. j. príjmov zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov a príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ale len do 19 rokov veku dieťaťa,
• zavedenie progresívneho zdaňovania príjmov fyzických osôb s dvomi sadzbami dane, pričom vyššia z týchto sadzieb bude uplatňovaná pre fyzické osoby s nadštandardnými príjmami,
• zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov (poslanci, prezident, členovia vlády, predseda a podpredseda NKÚ),
• zvýšenie sadzby dane pre právnické osoby.

SOPK u predkladaného materiálu pozitívne hodnotí zámer vlády dodržať svoje záväzky v oblasti zníženia deficitu verejných financií pod 3 % HDP v roku 2013. Vláda za účelom splnenia tohto zámeru zvolila zvyšovanie príjmov rozpočtu zvýšením daňového a odvodového zaťaženia obyvateľstva a aj podnikovej sféry a v podstatne menšej miere znižovaním výdajovej stránky, čo zdôvodňuje krátkosťou času na prijatie takýchto opatrení. Zároveň vláda proklamuje v dôvodovej správe snahu o minimalizáciu dopadu takto prijatých opatrení na „najzraniteľnejšie vrstvy spoločnosti“.

Z celkového hľadiska je možné uviesť k návrhu zákona nasledujúce pripomienky:

• Zvolená filozofia zvýšenia príjmov rozpočtu prostredníctvom zvýšenia dane z príjmov, a nie hlavne prostredníctvom zvýšenia DPH vyvoláva vyššiu neurčitosť z hľadiska reálnosti zámeru získať dostatočné prostriedky do rozpočtu. Zrejme vláda bude počas budúceho roku reagovať ďalšími krokmi na zvýšenie príjmov, keďže existuje vysoká pravdepodobnosť nenaplnia príjmov v podmienkach iba mierne rastúcej ekonomiky v EÚ a na nej silne závislého Slovenska. Obdobne opatrenia mimo úpravy dane z príjmov, ako sú napríklad mimoriadny odvod bánk, poplatky za registráciu vozidiel, atď. neumožnia získať v plnom rozsahu potrebné zdroje.
• Zvýšenie sadzby dane z príjmu pre právnické osoby neprispeje k oživeniu ekonomiky, zrejme poteší len zástancov jednotnej dane v EÚ, prípadne vlády v okolitých krajinách snažiace sa o získanie zahraničných investícií v súťaži so SR. Je vysoko pravdepodobné, že podniková sféra výrazne aktívnejšie ako doteraz bude hľadať cesty na legálnu „optimalizáciu“ daní
• Prínos zavedenia progresívneho zdaňovania pre fyzické osoby s „nadštandardnými príjmami“, a zvlášť zavedenie osobitnej sadzby dane vo výške 5% bude pre rozpočet minimálny a najmä druhé opatrenie má jednoznačne populistický rozmer.
• Možno súhlasiť so zámerom zdanenia vyplácaných výsluhových dôchodkov, ale podstatne spravodlivejšie a aj s pozitívnejším dôsledkom by bolo ich vyplácanie len pre tých, ktorí reálne riskujú životy pri svojej pracovnej činnosti.
• Niektoré opatrenia budú mať negatívny dopad na rodiny s deťmi, v tomto prípade by bolo vhodné spracovať filozofiu podpory rodičovstva (nie slepej podpory rastu počtu detí) ako jedného z nástrojov na zmiernenie neustáleho „starnutia“ Slovenska.

Sme toho názoru, že vláda mala podstatne razantnejšie prijímať opatrenia na odstránenie nedostatkov pri výbere daní (najmä u DPH), nastaviť systém tak, aby sa dôsledne využívali eurofondy aj na racionálne účely a samozrejme šetriť aj na výdavkovej strane.

Môžu vzniknúť opodstatnené obavy, že ak bude mať byť splnený cieľ dosiahnuť deficit pod 3% do konca roku 2013, bude potrebné prijať ďalšie opatrenia. Sme toho názoru, že ich treba už dnes pripravovať, a to hlavne na výdajovej strane.