Gorkého 9, 816 03 Bratislava, č.tel.: 02/54433291, č.faxu: 02/54131159, email: sopkurad@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
04.06.
2018
Vystúpenie predsedu SOPK na Česko-Slovenskom ekonomickom fóre v Žiline
Kategória: Aktivity Vydané dňa:05.06.2018 (78x prečítané)

Vážené dámy, vážení páni,

100 rokov v dejinách ľudstva je takmer zanedbateľný časový úsek, je ako mrknutie okom, 100 rokov v dejinách národa vnímame podrobnejšie, hodnotíme vývoj a udalosti, ktoré sa počas nich udiali.

Tento rok si pripomíname 100 rokov od vzniku prvej Československej republiky. Prešli sme odvtedy dlhú cestu a zaznamenali sme veľké zmeny, ktoré ovplyvnili náš ďalší vývoj. Hoci reálne sme v spoločnom štáte prežili zhruba dve tretiny storočnice – treba odrátať roky Protektorátu Čechy a Morava a Slovenského štátu a posledné štvrťstoročie samostatnej Českej a Slovenskej republiky –, zmeny, ktoré vznik Československa priniesol, si nepochybne zaslúžia našu pozornosť.

Politický význam vzniku spoločného štátu Čechov a Slovákov nech hodnotia historici a politici. Z učebníc dejepisu, keďže, pochopiteľne, nikto z nás nie je priamym pamätníkom tých čias, si pamätáme fakty a udalosti, ako za sebou nasledovali: prvá svetová vojna, neudržateľnosť rakúsko-uhorskej monarchie, aktivity zahraničného odboja – dohody z Clevelandu a Pittsburghu – a aktivity domácich politikov, ktoré na Slovensku vyústili do vyhlásenia Martinskej deklarácie, ale aj snahy veľmocí, ku ktorých rozhodnutiu sme sa vytvorením spoločného štátu prihlásili.

Dominantnou v tom čase bola myšlienka jednotného československého národa, ktorej striktným zástancom bol Tomáš Garrigue Masaryk. Táto však bola pre slovenskú časť budúceho spoločného štátu neprijateľná. Dôvod bol prostý. Slováci na rozdiel od drvivej väčšiny európskych národov žili síce na svojom území, avšak bez vlastnej štátnosti a bez možnosti výraznejšie ovplyvňovať svoj vývoj. Napriek tomu si zachovali svoju identitu, udržali si svoj jazyk a rozvíjali vlastnú kultúru a ekonomiku. Preto bola pre nich otázka autonómnosti a uznania slovenského národa životne dôležitá. Ako to napokon dopadlo, vieme.

Druhý uhol pohľadu na spoločný štát je ekonomický. Ako na tom bolo Československo, ako sa hospodársky vyvíjali obe jeho časti? Bolo to naozaj tak, že česká časť spoločného štátu doplácala na Slovensko?

Vážené dámy, vážení páni,

faktom je, že sa spojili veľmi rozdielne rozvinuté krajiny. Čechy a Morava boli priemyselnou bázou rakúskej časti monarchie. Slovensko bolo v rámci Uhorska síce relatívne vyspelé, ale úroveň západnej polovice štátu ani zďaleka nedosahovalo. V roku 1921 v českých krajinách zo sto zamestnaných pracovalo skoro 40 v priemysle, na Slovensku iba 17. Tým, že obchod a priemysel väčšinou nebol v rukách Slovákov, ale vedenie najväčších tovární bolo v Pešti, na Slovensku nebol národný kapitál na okamžité prevzatie továrenskej výroby do slovenských rúk. Slovensko sa stalo súčasťou Československa ako výrazne agrárna krajina. Z poľnohospodárstva žilo vyše 60 % jeho obyvateľov. Väčší podiel malo na produkcii papierenského, textilného a kožiarskeho priemyslu a v železiarstve. Za týchto okolností sa ťažiskovou stala otázka posilnenia priemyslu na Slovensku a dôsledného riešenia agrárnej otázky.

Faktom ale zároveň je, že Československo vzniklo ako hospodársky najsilnejší nástupnícky štát bývalého Rakúsko-Uhorska. Získalo z neho 21 % územia, štvrtinu obyvateľstva a až 75 % priemyselnej produkcie. Hospodárstvo Československa sa po vojne začalo obnovovať a prispôsobovať novým politickým pomerom. Bola zavedená nová mena – československá koruna, vlastné clá, ktoré chránili československý trh a pomáhali vývozu tovarov do zahraničia. O úrovni ekonomiky svedčilo, že koruna bola čoskoro konvertibilná.

Československá republika patrila medzi hospodársky vyspelé krajiny. Výškou národného dôchodku na jedného obyvateľa bola na 15. až 16. mieste na svete. Pravda je však aj to, že československý priemysel bol síce vyspelý, ale i tak zaostával za najrozvinutejšími štátmi vo výrobe najmodernejších strojárskych a elektrotechnických výrobkov. Podnikom chýbal kapitál, boli malé a roztrieštené, nemohli konkurovať najväčším svetovým firmám, v ktorých fungovala hromadná pásová výroba. Autá vyrábalo u nás päť až šesť závodov, v roku 1937 vyrobili spolu 11-tisíc osobných áut. Toľko vyrobili Fordove podniky v USA za dva-tri dni. Československý robotník zarábal iba štvrtinu toho, čo americký, a polovicu toho, čo anglický.

Proces industrializácie Slovenska, ktorý sa oneskoroval o viac ako 40 rokov, pomáhali rozbiehať slovenskí národohospodári Imrich Karvaš, Kornel Stodola, Peter Zaťko. A keď už spomínam Kornela Stodolu – okrem toho, že bol významný slovenský národohospodár, od roku 1920 bol tiež predsedom obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave. Aj obchodné komory sa teda vtedy, tak ako desaťročia predtým i potom a vlastne dodnes, podieľali na rozvoji hospodárstva krajiny. Na Slovensku aj v Čechách. Ich význam vzrástol po vzniku Československej republiky najmä pri vypracúvaní zámerov hospodárskeho rozvoja, iniciovaní a presadzovaní legislatívnych noriem, usmerňovaní exportu, podpore priemyslu a remesiel, vplyvu v obchodnom súdnictve, pri riešení daňových otázok a podobne.

Kto mal väčší osoh zo spoločného štátu? Kto naň viac doplácal? Podľa prieskumov verejnej mienky si Slováci myslia, že oni, Česi sú presvedčení, že práve na nich bola hlavná ťarcha rozvoja spoločného štátu. Pritom v prieskume Inštitútu pre verejné otázky a Českého centra pre výskum verejnej mienky, ktorý sa realizoval v októbri minulého roka, vznik Československa v roku 1918 kladne hodnotilo viac ako 80 % Čechov a takmer 65 % Slovákov.

Väzby, ktoré sa medzi oboma národmi počas spoločného štátu vytvorili, pretrvávajú dodnes. Kultúrne, politické, ekonomické. Obe krajiny sa v rovnaký deň, 1. mája 2004, stali členmi Európskej únie, obe sú súčasťou zoskupenia Visegrádska štvorka. Česká republika je druhým najväčším obchodným partnerom Slovenska po Nemecku a rovnako je to i naopak. Mnohé firmy fungujú na obidvoch územiach, zamestnávajú ľudí z jednej i druhej krajiny, boria sa s podobnými problémami, z ktorých v súčasnosti najviac do popredia vystupuje nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Regionálna a jazyková blízkosť, spoločná história a podobná mentalita – to všetko sú atribúty, ktoré v dnešnom globalizovanom svete pomáhajú našim krajinám spoločne presadiť sa v konkurencii s veľkými štátmi.

Symbolickým vyjadrením vzťahu oboch krajín sú prvé zahraničné návštevy premiérov i prezidentov na Slovensko a do Česka, konajú sa spoločné zasadnutia vlád, Česi sú najpočetnejší návštevníci Vysokých Tatier a na českých vysokých školách študujú tisíce Slovákov.

Slovensku zostal po rozdelení spoločného štátu chemický priemysel s veľmi silným potenciálom, metalurgický priemysel, strojársky – najmä ťažký priemysel či komplexné spracovanie dreva. Na vysokej úrovni bolo poľnohospodárstvo, najmä potravinársky priemysel. Česko napredovalo vďaka rozvinutejšiemu spracovateľskému priemyslu a službám. Slovensku trvalo dlhšie, kým sa politicky stabilizovalo. Za uplynulých 25 rokov sa ekonomicky výrazne priblížilo Česku, zmiernili sa platové rozdiely, vyrovnáva sa sila ekonomík. Publikované odhady hovoria, že výkon slovenskej ekonomiky na obyvateľa by mal predbehnúť úroveň v Česku pravdepodobne v roku 2020. Razantnému rozvoju slovenskej ekonomiky nepochybne prospelo aj prijatie spoločnej európskej meny euro, čo môže byť – aj vzhľadom na súčasný negatívny postoj Česka k euru – naša konkurenčná výhoda aj do budúcnosti.

Osamostatnením slovenskej ekonomiky sme jednoznačne dokázali vlastný ekonomický potenciál, a to, že sme určite neboli tou časťou bývalej federácie, na ktorú sa ekonomicky doplácalo. Naviac vstupom do Európskej únie sme prakticky zavŕšili našu štátnosť.

Môžeme pripustiť, že Slovensko bolo v mnohých ekonomických ukazovateľoch pozadu, ale na druhej strane dalo spoločnému štátu a neskôr i samostatnému Česku veľa múdrych ľudí. Mnohých dnes považujú za Čechov, hoci korene majú na Slovensku. A to nehovorím len o významných umelcoch, ale tiež o ľuďoch, ktorí sa presadili aj v iných profesiách. Sudca Najvyššieho súdu ČR, sudca Ústavného súdu ČR, stály predstaviteľ ČR pri Svetovej obchodnej organizácii či šéfdizajnér českej škodovky, ktorý dal modernú a veľmi výraznú tvár aktuálnym škodovkám. Prvý československý kozmonaut Vladimír Remek má, mimochodom, tiež slovenské korene...

Máme mnoho schopných ľudí, bez ktorých by príbeh samostatného Slovenska nebol príbehom úspechu. Nielen športovci či umelci, ale aj ľudia z biznisu, financií či vedy a výskumu. Dokážu byť lepší tak na Slovensku, ako aj v zahraničí. Mali by sme ich finančne aj spoločensky motivovať, pretože oni sú strojcami našej budúcnosti. A mali by sme byť na nich patrične hrdí. Hrdí na to, že naša krajina dokáže dať svetu múdrych ľudí. Vrátim sa ešte raz k spomínanému prieskumu z októbra 2017. Podľa neho je 65 % Slovákov v súčasnosti hrdých na svoju vlasť. Mňa síce v prieskume neoslovili, ale počítam sa k nim.

Vážené dámy, vážení páni,

aj keď objektívne boli počas spolužitia našich dvoch národov dôvody na nespokojnosť na oboch stranách – tak ako napokon v každej forme spolužitia –, faktom je, že spoločný štát bol projekt úspešný a užitočný pre oba národy. Jeho prínos tak pre Slovákov, ako aj pre Čechov je neoceniteľný – predovšetkým pre rozvoj občianskej spoločnosti a národného povedomia.

Zdroj článku: SOPK, Úrad komoryInformácia o ochrane osobných údajov
:: Reklama
Kooperativa

SPP

PBK

HN
Toto je miesto pre Vašu reklamu. Ak máte záujem o reklamu, prosím kontaktujte nás emailom.
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora