Grösslingová 4, 816 03 Bratislava, č.tel.: 02/54131228, 02/54433291, email: sopkurad@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
 
Vystúpenie predsedu SOPK Petra Mihóka na NEF Hospodárskom klube 23. 5. 2019
Kategória: Informácie Vydané dňa:03.06.2019 (159x prečítané)

Téma: vlastenectvo

Keď som bol oslovený vystúpiť na tému vlastenectvo, vychádzal som z toho, že je to téma jednoznačná, ale keď som začal o nej hlbšie premýšľať, tak som rýchlo zistil, že nie je vôbec jednoduchá a vonkoncom nie je jednoznačná. Tak ako každá téma, v ktorej idete hlbšie a snažíte sa v nej dopátrať podstaty, tak zisťujete, že vstupujete na tenký ľad, ktorý sa môže pod vami veľmi rýchlo prelomiť. Tak je to aj s témou vlastenectvo. Čím dlhšie som sa nad týmto pojmom zamýšľal, tým ťažšie som hľadal odpoveď, ktorá síce nemusí byť 100 % pravdivá, ale s ktorou sa viem stotožniť. Tak ako viackrát inokedy, keď sa dostávam na rázcestie, tak som siahol po známom Webstrovom medzinárodnom slovníku. Ako viete, je to rozsiahla 2662-stránková publikácia vážiaca niekoľko kilogramov, a preto ju mám v knižnici na samom spodku. (Noah Webster 1758 – 1843). Na strane 1505 je definícia národa a nacionalistu. Národ je tu definovaný ako spoločenstvo ľudí zložené z jednej alebo viacerých národností obývajúcich viac-menej definované územie pod jednou vládou. Nacionalista je ten, kto stavia svoju krajinu nad všetko. Čiže toto je prvý odrazový mostík pre vlastnú úvahu. Druhým, a tým rozhodujúcim, je definícia vlastenca, ktorá sa nachádza na str. 1656, a podľa nej vlastenec je osoba, ktorá miluje svoju krajinu, bráni a rozvíja jej záujmy. Podoby vlastenectva môžu byť rôzne, často sú ovplyvnené danou historickou dobou, ktorou tá ktorá krajina prechádzala. V minulosti to bol najmä boj za nezávislosť, sebaurčenie, vlastný jazyk, kultúru a vlastný ekonomicko-sociálny vývoj. Vlastenectvo je aj prevzatie zodpovednosti za vlastnú krajinu s cieľom jej materiálneho a duchovného rozvoja, a nie jej ovládania. Určite za najvyššiu formu vlastenectva sa považuje položenie vlastného života za svoju vlasť. Preto máme napríklad v každej európskej krajine „hrob neznámeho bojovníka“ či už z prvej, alebo druhej svetovej vojny, ku ktorému pravidelne prichádzajú domáci či zahraniční návštevníci, aby vzdali hold všetkým tým, najmä mladým, ľuďom vlastencom, ktorí obetovali svoje životy za svoju krajinu. Pre mňa osobne je veľkým symbolom, že vtedajší Sovietsky zväz po prepadnutí svojho územia nazval boj proti fašizmu „Veľkou vlasteneckou vojnou“, čím zachránil nielen svoju krajinu, ale prakticky minimálne celú Európu od najväčšej hrozby 20. storočia. Napokon cena, ktorú zaplatili milióny vojakov a civilistov za porážku fašizmu, bola najvyššou formou vlastenectva, pretože presiahla hranice bývalého Sovietskeho zväzu a spolu so západnými spojencami sa vďaka nej vymazala fašistická filozofia z mapy Európy a dosiahlo sa najdlhšie bezvojnové obdobie v jej histórii.

Avšak, čo dnes? Je ešte kategória vlastenectva niečo, čo má svoj reálny obsah v dobe internetu, sociálnych médií, robotizácie, vysnívanej 4. priemyselnej revolúcie či nadnárodnej integrácie? Kto vlastne môže o sebe povedať, že je skutočným vlastencom a nevyzerá pritom staromódne? Môže byť vlastencom ten, kto nepoložil svoj život, kto nezastáva významnú funkciu, nie je známy vo svojom odbore činnosti?

Osobne som presvedčený, že platí to, čo vždy v histórii a čo je skryté pod pojmom „hrob neznámeho bojovníka“. Nikdy by neboli symboly, keby neboli tisíce a milióny ľudí – vlastencov, dnes bezmenných, ktorí spĺňali a spĺňajú všetky 3 kritériá v úvode spomenutej Webstrovej definície vlastenectva – t. j. ľudí, ktorí nielenže milujú svoju krajinu, ale ju dokážu aj brániť a rozvíjať. Naplniť tieto tri kritériá sa dá v každej dobe a v každej situácii. Vlastencom je matka, ktorá dá život budúcej generácii, vychováva budúcu generáciu, obetuje jej svoj čas a dáva svoj osobný príklad pre jej budúci život. Vlastencom je každý človek, ktorý pochopil, že pre jeho krajinu najlepším vkladom je jeho osobný život a práca, ktorou sa nielen živí, ale aj svoju vlasť rozvíja. Je to aj úcta k zákonom. Pretože my sa často nadchýname a obdivujeme to, čo sa nachádza za hranicami našej krajiny. Akonáhle prekročíme hranice, vieme dodržiavať predpísanú rýchlosť na cestách, neodvážime sa hádzať odpadky na chodník, trpezlivo čakáme v radoch. Ctíme tak pravidlá a zákony krajiny, v ktorej sa nachádzame, vyjadrujeme tak aj úctu k jej občanom. Pritom stačí tak málo, ctiť zákony vlastnej krajiny a mať úctu k vlastnému národu, k jeho minulosti, súčasnosti aj budúcnosti. Pojem národná hrdosť nie je len fráza, aj keď niekedy mám pocit, že mnohí, ktorí ho často a radi používajú, si neuvedomujú jeho skutočný obsah.

Túžba zmeniť svet je vlastná ľudstvu od nepamäti. Keď sa pozrieme na minulosť Slovenska a uvedomíme si súčasnosť, zistíme, že sa vlastne veľa nezmenilo. Aj dnes odchádzajú mnohí talentovaní ľudia do zahraničia. Aj dnes sú ich dôvody veľmi podobné tým pred sto a viac rokmi. Ani dnes im, žiaľ, nedokáže štát vytvoriť vhodné podmienky na to, aby svoj talent rozvíjali na Slovensku a hlavne pre Slovensko. Nemyslím tým len športovcov či umelcov, ale aj ľudí z biznisu, financií či vedy a výskumu. Ukážme v tomto našu národnú hrdosť. Dokážme ich aj finančne aj spoločensky motivovať, lebo oni sú strojcami našej budúcnosti. Dokážme nastaviť našu spoločnosť vlastenecky, tak aby ona sama osebe dokázala motivovať ľudí žiť, myslieť a konať v jej prospech. Vtedy sa staneme skutočne úspešnou krajinou, krajinou, v ktorej bez ohľadu na vek a povolanie sa budeme cítiť dobre a bezpečne. Vlastenectvo potrebuje symboly tak z histórie, ako aj zo súčasnosti. Symboly predstavujú elity spoločnosti, a preto vytvárajme podmienky na ich rozvoj a uplatnenie u nás doma.

Rád si v určitých prípadoch pomáham slovnými múdrosťami a jedno arabské príslovie hovorí, že „najmúdrejší ľudia sú vo svojej vlasti často cudzincami“. Zamyslime sa nad tým, prečo mnohí známi Slováci dosiahli európsku či svetovú dimenziu len vďaka tomu, že zo svojej krajiny odišli. Toto je z môjho hľadiska najväčšia vlastenecká výzva Slovenska a to už z pohľadu bezprostrednej budúcnosti.

Dovoľte mi malú poznámku, tak trochu odbočku na záver. V dnešných dňoch vrcholia Majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji na Slovensku. Veľké športové podujatia vyvolávajú často pocit vonkajších prejavov vlastenectva, platí to nielen v emotívne založenom Slovensku, ale aj vo veľkých krajinách, ako je Nemecko, Francúzsko, Rusko. Zrazu máme okolo seba veľa štátnych symbolov, zástav a vlajok či vlajočiek na autách či dokonca aj na tvárach ľudí. Mnohí nadšenci hovoria o prejavoch vlastenectva, ktoré však kolíše podľa priebežne dosahovaných výsledkov. Aj tu, viac ako v iných oblastiach spoločenského života, platí známe dnes Hosana a zajtra Ukrižuj ho. Šport je najmä o emóciách, ktoré dokáže vyvolať, vždy však ide o boj o úspech a prvenstvo. Z pohľadu vlastenectva však ide iba o prvú jeho fázu a tou je stotožnenie sa s národnou identitou, čo je nesporne pozitívny fakt a mnohí fanúšikovia sú aj vlastenci alebo sa nimi práve aj na základe takejto identifikácie majú možnosť stať. Tu platí známy, ale už aj trochu otrepaný citát J. F. Kennedyho z jeho inauguračného prejavu „Nepýtajte sa, čo vlasť môže urobiť pre vás, ale spýtajte sa, čo vy môžete urobiť pre vlasť“.

Zdroj článku: SOPK, Úrad komoryInformácia o ochrane osobných údajov
:: Reklama
Kooperativa

SPP

PBK

HN
Toto je miesto pre Vašu reklamu. Ak máte záujem o reklamu, prosím kontaktujte nás emailom.
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora