Gorkého 9, 816 03 Bratislava, č.tel.: 02/54433291, č.faxu: 02/54131159, email: sopkurad@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
Rozhodcovský súd SOPK
Štatút Rokovací poriadok Zoznam rozhodcov Sadzobník
Gorkého 9, 816 03 Bratislava, č.tel.: 02/54131168, č.faxu: 02/54418439, email: rozsud@sopk.sk

Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu


Prvá časť
Konanie
Všeobecné ustanovenia

§ 1
Základy riešenia sporu

  1. Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory („Rozhodcovský súd”) pri riešení sporov na základe rozhodcovskej zmluvy1 koná podľa ustanovení tohto Rokovacieho poriadku a  jeho prílohy a Štatútu Rozhodcovského súdu tak, aby sa každému účastníkovi rozhodcovského konania poskytla rovnaká možnosť na uplatnenie a ochranu jeho práv.
  2. Na veci neupravené v Rokovacom poriadku sa použijú ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov („ zák. č. 244/2002 Z. z.“).
  3. Rozhodcovský súd v konaní prihliadne len na tie procesné dojednania účastníkov, ktoré sú v súlade s ustanoveniami jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku.2
  4. Ustanovenia tohto Rokovacieho poriadku o konaní pred senátom alebo jediným rozhodcom platia primerane aj pre úkony vykonávané Predsedníctvom Rozhodcovského súdu („Predsedníctvo“) alebo jeho predsedom a generálnym tajomníkom, ak z tohto Rokovacieho poriadku nevyplýva niečo iné.
  5. Vecnú stránku sporov Rozhodcovský súd rieši podľa noriem hmotného práva a v jeho rámci sa riadi písomnou rozhodcovskou zmluvou, uzavretou medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na medzinárodné obchodné zvyklosti.3
  6. Účastníci rozhodcovského konania sú povinní spolupracovať s Rozhodcovským súdom pri riešení sporu.4

§ 2
Sídlo Rozhodcovského súdu a miesto konania ústnych pojednávaní

  1. Sídlom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory je Bratislava. Pravidelným miestom konania ústnych pojednávaní Rozhodcovského súdu je Bratislava.
  2. Z podnetu Rozhodcovského súdu alebo na základe dohody účastníkov rozhodcovského konania (ďalej len “účastníci konania”) sa môže ústne pojednávanie alebo iný jednotlivý procesný úkon vykonať aj na inom mieste Slovenskej republiky alebo v zahraničí. Tým sa nemení miesto rozhodcovského konania uvedené v ods. 1.5

§ 3
Predkladanie písomností

  1. Všetky písomnosti týkajúce sa začatia a priebehu rozhodcovského konania musia byť v listinnej forme predložené Rozhodcovskému súdu v takom počte, aby každý z účastníkov konania a všetci členovia rozhodcovského senátu (ďalej len “senát”), alebo jediný rozhodca, mali po jednom vyhotovení a sekretariát Rozhodcovského súdu tiež jedno vyhotovenie. Jedno takéto vyhotovenie písomnosti sú účastníci konania povinní predložiť pre sekretariát Rozhodcovského súdu aj vtedy, ak sa v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania dohodli, že písomnosti sa budú predkladať súdu a účastníkom v elektronickej podobe na emailovú adresu.
  2. Písomnosti s výnimkou písomných dôkazov sa predkladajú v slovenskom jazyku, resp. českom jazyku alebo v jazyku kontraktu, alebo v jazyku, v ktorom účastníci konania medzi sebou korešpondovali. Rozhodcovský súd môže podľa vlastnej úvahy alebo na návrh účastníka konania, vyžiadať od účastníka konania, ktorý písomnosť predložil, preklad do slovenského jazyka, resp. českého jazyka, alebo takýto preklad zabezpečiť na náklady účastníka konania.

§ 4
Jazyk rozhodcovského konania

  1. Ústne pojednávanie sa koná a rozsudok sa vyhlasuje v slovenskom jazyku, resp. českom jazyku s tlmočením do iného jazyka na žiadosť jedného z účastníkov konania. Rozhodcovský súd na takúto žiadosť účastníka konania a na jeho trovy zabezpečí službu tlmočníka, prípadne aj preklad rozsudku Rozhodcovského súdu, ako aj iných písomností.
  2. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú v rozhodcovskej zmluve alebo dodatočne pred začatím rozhodcovského konania na jazyku (jazykoch), ktorý sa bude používať v rozhodcovskom konaní, rozhodne o ňom Rozhodcovský súd. Zápisnica o pojednávaní a rozhodcovské rozhodnutie sa vždy vyhotovia aj v slovenskom jazyku.
  3. So súhlasom účastníkov konania môže senát alebo rozhodca podľa potreby konať ústne pojednávanie aj v inom jazyku, zápisnica z ústneho konania aj rozhodcovské rozhodnutie sú vždy vyhotovené v jazyku slovenskom.

§ 5
Doručovanie

  1. Účastníci konania zašlú písomnosti Rozhodcovskému súdu, generálny tajomník zasiela žalobu (i protižalobu) s príslušnými písomnosťami na adresu, ktorú uviedli účastníci konania alebo nimi zvolení právni zástupcovia.
  2. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak žaloby, žalobné odpovede, predvolania, rozhodcovské rozhodnutia sa zasielajú vždy doporučeným listom s potvrdením o doručení. Ostatné písomnosti adresované účastníkom sa môžu zasielať aj obyčajným listom a oznámenia aj na emailovú adresu oznámenú účastníkmi. Ktorákoľvek z uvedených písomností sa môže doručiť osobne. Rozhodcovský súd vydá o tom potvrdenie.
  3. Ak účastník konania alebo jeho právny zástupca po začatí rozhodcovského konania zmenil adresu bez toho, že by to oznámil Rozhodcovskému súdu, je doručenie platne vykonané odoslaním písomností spôsobom uvedeným v odsekoch 1 a 2 na jeho poslednú známu adresu alebo adresu uvedenú vo verejných registroch.
  4. Ak účastník konania fyzická osoba nemá adresu evidovanú v registri obyvateľov SR písomnosti jej doručuje súd oznámením na svojej úradnej tabuli a webovej stránke. Písomnosť sa považuje za doručenú po 15 dňoch od zverejnenia aj vtedy ak sa adresát o tom nedozvie.
  5. Doručovanie prostredníctvom dožiadaného cudzieho súdu alebo orgánu alebo inej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci prostredníctvom takého súdu alebo orgánu, zabezpečí Rozhodcovský súd.
  6. Všetky písomnosti Rozhodcovského súdu sa považujú za doručené, ak sa urobili podľa odsekov 1 až 5, a to aj vtedy, keď adresát písomnosť odoprel prevziať alebo ju napriek oznámeniu poštového úradu nevyzdvihol.6 Stačí, ak bolo doručenie vykonané podľa procesného práva štátu miesta doručenia. Zásielka doručovaná Rozhodcovským súdom na emailovú adresu účastníka sa považuje za doručenú v deň nasledujúci po jej odoslaní.


Začatie konania

§ 6
Podanie žaloby

  1. Rozhodcovské konanie sa začína dňom doručenia žaloby Rozhodcovskému súdu. Podmienkou prejednania žaloby je zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie. Podanie žaloby Rozhodcovskému súdu má rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na všeobecný súd. Žalobca je povinný doručiť potrebný počet vyhotovení žaloby a jej príloh Rozhodcovskému súdu s výnimkou uvedenou v § 3 ods. 1, 2. veta tohto Rokovacieho poriadku.
  2. Rozhodcovský súd je povinný na žalobe vyznačiť deň, keď mu bola žaloba doručená.
  3. Ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, nevyplýva niečo iné, považuje sa za dátum podania žaloby deň, keď bola žaloba doručená Rozhodcovskému súdu.

§ 7
Obsah žaloby

  1. V žalobe musí byť uvedené:
    1. identifikačné údaje účastníkov rozhodcovského konania, príp. aj ich zástupcov, vrátane telefónneho čísla a e-mailovej adresy.
    2. pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností,
    3. označenie dôkazov, ktoré žalobca predkladá so žalobou
    4. označenie právnych predpisov, na ktoré sa žalobca odvoláva,
    5. návrh vo veci samej,
    6. podpis žalobcu alebo jeho právneho zástupcu
  2. Žaloba ďalej obsahuje:
    1. poukaz na založenie právomoci (rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka) Rozhodcovského súdu, ak právomoc nevyplýva z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná,
    2. uvedenie skutkových a právnych okolností, na ktorých žalobca zakladá svoje žalobné nároky, a poukaz na ďalšie dôkazné prostriedky, ktorými chce žalobca tieto okolnosti a tvrdenia preukázať,
    3. označenie hodnoty predmetu sporu.
  3. Žaloba môže tiež obsahovať požiadavku účastníka konania, aby rozhodcu a jeho náhradníka vymenoval predseda Rozhodcovského súdu. Účastník konania môže aj dodatočne splnomocniť predsedu Rozhodcovského súdu aby vymenoval rozhodcu a jeho náhradníka.

§ 8
Hodnota predmetu sporu

  1. Žalobca je povinný uviesť v žalobe hodnotu predmetu sporu aj v prípadoch, keď jeho nárok alebo časť nároku má nepeňažnú povahu.
  2. Hodnota predmetu sporu sa určuje najmä:
    1. vymáhanou sumou v žalobách o peňažné plnenie,
    2. hodnotou vymáhaného majetku v žalobách o vydanie majetku,
    3. hodnotou predmetu právnych vzťahov v okamihu podania žaloby v určovacích žalobách alebo v žalobách o zmenu právnych vzťahov,
    4. na základe údajov, ktoré sú k dispozícii, o materiálnych záujmoch žalobcu v prípadoch určovacích žalôb.
  3. V žalobách pozostávajúcich z niekoľkých nárokov sa musí suma každého nároku určiť samostatne, hodnota predmetu sporu sa určí súčtom všetkých nárokov.
  4. Ak žalobca neurčil hodnotu predmetu sporu rozhodcovský súd ho vyzve, aby tak vykonal v súdom stanovenej lehote. Ak žalobca v stanovenej lehote neurčí hodnotu predmetu sporu, resp. uvedie zjavne nízku hodnotu predmetu sporu, určí hodnotu predmetu sporu Rozhodcovský súd.

§ 9
Odstránenie chýb žaloby

  1. Ak generálny tajomník zistí, že žaloba bola podaná tak, že sa neprihliadlo na požiadavky uvedené v § 7 vyzve žalobcu, aby odstránil zistené chyby, pričom pokiaľ ide o požiadavky uvedené v § 7 ods. 1, lehota na odstránenie chýb nesmie byť dlhšia ako15 dní a 30 dní ak sa doručuje do cudziny, odo dňa, keď mu bola spomínaná výzva generálneho tajomníka doručená. Ak sa tieto chyby odstránia v určenej lehote, platí za deň podania žaloby deň uvedený v § 6 ods. 3. Do odstránenia uvedených chýb sa žaloba neprejedná.
  2. V prípadoch, keď žalobca bez ohľadu na výzvu na odstránenie uvedených chýb trvá na prejednávaní sporu, bude sa v konaní pokračovať, ak to povaha chýb žaloby pripúšťa a bude vydaný rozhodcovský rozsudok vo veci samej; inak Rozhodcovský súd konanie zastaví.

§ 10
Odpoveď na žalobu

  1. Ak generálny tajomník zistí, že žaloba môže byť predmetom konania podľa tohto Rokovacieho poriadku, upovedomí o jej podaní žalovaného. Súčasne vyzve žalovaného, aby v priebehu desiatich dní po doručení žaloby predložil k nej svoje písomné vyjadrenie podopreté príslušnými dôkazmi. Na žiadosť žalovaného môže byť táto lehota predĺžená, najviac však o ďalších desať dní.
  2. Ak sa žalovaný ani po uplynutí týchto lehôt k žalobe nevyjadril, Rozhodcovský súd pokračuje v konaní.

§ 11
Vzájomná žaloba (protižaloba)

  1. Žalovaný môže uplatniť svoje práva proti žalobcovi vzájomnou žalobou do začatia ústneho pojednávania vo veci samej. Ak nie je nariadené ústne pojednávanie, môže svoje práva uplatniť do skončenia písomného konania. Vzájomná žaloba sa môže uplatniť len v sporoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodcovská zmluva.
  2. Na náležitosti vzájomnej žaloby sa primerane vzťahujú ustanovenia o žalobe (§ 7 Rokovacieho poriadku). Rozhodcovský súd je oprávnený požadovať od žalovaného za vzájomnú žalobu úhradu poplatku za rozhodcovské konanie a určiť na jeho úhradu primeranú lehotu. Ak žalovaný poplatok v určenom čase neuhradí, Rozhodcovský súd konanie vo veci jeho vzájomnej žaloby zastaví, o čom písomne upovedomí účastníkov konania.

§ 12
Intervenient

  1. Okrem žalobcu a žalovaného ako účastníkov konania, sa môže na konaní zúčastniť ako intervenient7 ten, kto v oznámení o vstupe do konania na strane jedného z účastníkov okrem všeobecných náležitostí uvedie tvrdenia odôvodňujúce jeho právny záujem na výsledku sporu a predloží dôkazy na ich potvrdenie. Podmienkou účasti intervenienta v konaní pred Rozhodcovským súdom je aj úhrada paušálneho poplatku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 Rokovacieho poriadku.
  2. Procesné úkony intervenienta (napr. skutkové tvrdenia, návrhy na dokazovanie), ktorý s označeným účastníkom konania netvorí nerozlučné spoločenstvo sú účinné len ak tento účastník s nimi vysloví súhlas.
  3. O prípustnosti interveniencie v spore rozhoduje Rozhodcovský súd len na návrh niektorého z účastníkov konania rozhodcovským uznesením, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
  4. Iné osoby nemôžu byť účastníkmi konania.

§ 13
Prerušenie konania

Prejednanie sporu sa môže na žiadosť účastníka konania, alebo z podnetu súdu, z vážneho dôvodu na určitý čas prerušiť. Rozhodcovské uznesenie o prerušení vydáva predsedajúci rozhodca a ak ešte nebol senát (jediný rozhodca) ustanovený, vydá ho predseda Rozhodcovského súdu. Ak nedôjde do jedného mesiaca po uplynutí času na ktorý bolo konanie prerušené k jeho predĺženiu z podnetu účastníkov konania, senátu alebo rozhodcu, bude sa v konaní pokračovať.

§ 14
Zabezpečenie dôkazov a predbežné opatrenia

Na návrh účastníka konania môže Rozhodcovský súd, alebo pred ustanovením senátu (jediného rozhodcu) jeho predseda postupom podľa § 22 až § 22e zákona o rozhodcovskom konaní predbežným opatrením nariadiť účastníkovi konania najmä to, aby zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy8, nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, alebo zabezpečil dôkazný prostriedok a súčasne navrhovateľovi uložiť povinnosť zložiť zábezpeku8 určenú na zabezpečenie náhrady ujmy, ktorá by vznikla predbežným opatrením.

§ 15
Ustanovenie rozhodcovského senátu alebo jediného rozhodcu

  1. Ak sa zmluvné strany už v rozhodcovskej zmluve (doložke) nedohodli na počte a osobách rozhodcov, každý z účastníkov konania do trojčlenného senátu ustanoví jedného rozhodcu podľa § 6 Štatútu Rozhodcovského súdu.
  2. Ak strany nevymenujú rozhodcov a ich náhradníkov v stanovenej lehote, vymenuje rozhodcov a ich náhradníkov predseda Rozhodcovského súdu zo Zoznamu rozhodcov.
  3. Ustanovení rozhodcovia následne ustanovia predsedajúceho rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov. Ak ustanovení rozhodcovia neustanovia predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, ustanoví ho predseda Rozhodcovského súdu výberom z uvedeného Zoznamu.
  4. Jediný rozhodca sa volí zo Zoznamu rozhodcov vzájomnou dohodou účastníkov konania a ak v stanovenej lehote nedôjde k dohode, vymenuje ho predseda Rozhodcovského súdu.
  5. Ak v spore vystupuje viac osôb v postavení žalobcu alebo žalovaného, jedného rozhodcu menujú spoločne žalobcovia a jedného rozhodcu menujú spoločne žalovaní. Ak medzi žalobcami alebo medzi žalovanými nedošlo k dohode v lehote stanovenej generálnym tajomníkom, vymenuje týchto rozhodcov predseda Rozhodcovského súdu.
  6. Ak rozhodca zomrel, svojej funkcie sa počas konania vzdal, alebo nemôže vykonávať funkciu rozhodcu pre zaujatosť (§ 16 ods. 3 Rokovacieho poriadku) alebo pre práceneschopnosť trvajúcu viac ako tri mesiace, strana, ktorá rozhodcu navrhla, má právo v lehote 7 dní od kedy sa o tejto skutočnosti dozvedela, ustanoviť nového rozhodcu zo Zoznamu rozhodcov RS SOPK. Ak sa tak nestane, ustanoví rozhodcu predseda Rozhodcovského súdu podľa ods. 2 tohto ustanovenia.
  7. Kým nie je ustanovený senát alebo jediný rozhodca, je predseda Rozhodcovského súdu oprávnený vykonať všetky procesné úkony, pokiaľ nie sú zverené generálnemu tajomníkovi.
  8. O ustanovení jediného rozhodcu alebo členov senátu informuje účastníkov generálny tajomník oznámením bez zbytočného odkladu. V prípade potreby zašle účastníkom aj prehlásenie rozhodcu podľa § 5 ods. 5 Štatútu.

§ 16
Odmietnutie rozhodcu, znalca a tlmočníka

  1. Každý z účastníkov konania je oprávnený odmietnuť rozhodcu, predsedajúceho rozhodcu alebo jediného rozhodcu, ak sa domnieva, že sú zaujatí pre ich pomer k účastníkom alebo ak možno predpokladať, že sú osobne, či už priamo alebo nepriamo, zainteresovaní na výsledkoch sporu. Odmietnutie sa musí urobiť do začiatku ústneho pojednávania.
  2. Účastníci konania môžu namietať zaujatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu. Ak k odmietnutiu dôjde neskôr ako 15 dní od o dňa keď sa účastník o dôvodoch dozvedel, rozhodne sa o ňom len v tom prípade, keď dôvod, ktorý viedol k oneskorenému odmietnutiu, bol uznaný za závažný.
  3. Rozhodca, predsedajúci rozhodca alebo jediný rozhodca môžu vyhlásiť, že sa pre vznesené pochybnosti o nezaujatosti vzdávajú funkcie. Inak o odmietnutí rozhodcu rozhodujú ostatní členovia senátu. Ak medzi nimi nedôjde k dohode alebo ak odmietnutie smeruje proti dvom rozhodcom, rozhoduje o odmietnutí Predsedníctvo, ktoré tiež rozhodne o odmietnutí jediného rozhodcu. Rozhodcovský súd musí o odmietnutí rozhodcu rozhodnúť v lehote do 60 dní odo dňa vznesenia námietky účastníkom.
  4. Ak sa odmietnutiu vyhovie, bude nový rozhodca, ak ho nenahrádza náhradný rozhodca, nový predsedajúci rozhodca alebo nový jediný rozhodca, zvolený alebo vymenovaný podľa tohto Rokovacieho poriadku.
  5. Rovnakým spôsobom sa bude postupovať v prípade, ak sa rozhodca, predsedajúci rozhodca, jediný rozhodca alebo nový rozhodca nemôžu zúčastniť na prejednávaní veci samej.
  6. V prípade potreby môže senát alebo rozhodca s prihliadnutím na návrhy účastníkov konania znova prerokovať otázky, ktoré už boli predmetom konania na predchádzajúcich pojednávaniach konaných vo veci samej.
  7. Ak sa námietke zaujatosti voči rozhodcovi nevyhovelo alebo sa o nej nerozhodlo v lehote podľa odseku 3, môže namietajúca strana v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia o zamietnutí námietky alebo po uplynutí lehoty na rozhodnutie podľa odseku 3 požiadať, aby o námietke rozhodol súd.9 Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky proti rozhodcovi nie je prípustný opravný prostriedok.
  8. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.10
  9. Z dôvodov uvedených v odseku 1 môžu byť odmietnutí znalci a tlmočníci. V tomto prípade rozhoduje o odmietnutí rozhodcovský senát alebo jediný rozhodca.

§ 17
Rozhodovanie o právomoci

  1. Rozhodcovia sú oprávnení rozhodovať o právomoci Rozhodcovského súdu. Ak dôjdu k záveru, že právomoc súdu na rozhodnutie vo veci samej nie je daná, rozhodnú o tom rozhodcovským uznesením.
  2. Účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc Rozhodcovského súdu, musí účastník konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto skutočnosti dozvie.
  3. Ak sa nevyužije postup uvedený v odsekoch 1 a 2, o právomoci Rozhodcovského súdu rozhoduje jeho Predsedníctvo. Za tým účelom mu rozhodcovia, pokiaľ už boli ustanovení, alebo generálny tajomník, predložia spis so stručnou správou, a to v každom prípade, keď sa bude rozhodovať o právomoci Rozhodcovského súdu s ohľadom na námietku účastníka konania alebo s ohľadom na pochybnosti rozhodcov alebo generálneho tajomníka, prípadne ak sú rozhodcovia alebo generálny tajomník toho názoru, že Rozhodcovský súd je nepríslušný.
  4. Predsedníctvo zastaví konanie uznesením ak dôjde k názoru , že nie je daná právomoc Rozhodcovskému súdu na prejednávanie alebo rozhodovanie veci. Takisto uznesením zamietne námietku nepríslušnosti, ak dôjde k názoru, že Rozhodcovský súd je príslušný. Pred rozhodnutím môže Predsedníctvo podľa okolnosti nariadiť ústne pojednávanie.
  5. Rozhodcovský senát skôr, než predloží Predsedníctvu na rozhodnutie otázku právomoci, urobí opatrenia, ktoré považuje za nevyhnutné na odvrátenie ujmy pre strany alebo na zachovanie výsledkov konania, pokiaľ na tieto opatrenia nie je príslušný súd alebo iný orgán.
  6. Proti uzneseniu o zamietnutí námietky nedostatku alebo prekročenia právomoci, môže účastník, ktorý námietku podal, do 30 dní odo dňa doručenia uznesenia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol.
  7. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.11

§ 18
Pokus o zmier

Senát alebo rozhodca je podľa okolností prípadu oprávnený vyzvať v každom štádiu konania účastníkov konania na uzavretie zmieru a uviesť návrhy, odporúčania a podnety, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k jeho uskutočneniu.

§ 19
Príprava pojednávania sporu

  1. Rozhodcovský súd v spolupráci s účastníkmi konania pripraví konanie tak, aby sa čo najskôr zistil skutkový stav a sporná vec mohla byť spravodlivo rozhodnutá.
  2. V rámci prípravy konania Rozhodcovský súd najmä:
    1. preskúma, či sú splnené podmienky rozhodcovského konania a urobí opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov
    2. vyžiada si od účastníkov konania písomné stanovisko a dôkazy k skutkovo a právne rozhodujúcim okolnostiam sporu.
  3. Členovia rozhodcovského senátu môžu písomne poveriť predsedajúceho rozhodcu vydávať rozhodcovské uznesenia o procesných otázkach počas rozhodcovského konania.

§ 20
Predvolanie na ústne pojednávanie

  1. Rozhodcovský súd písomne predvolá účastníkov konania na ústne pojednávanie s takým časovým predstihom, aby každá zo strán mala na prípravu na pojednávanie lehotu najmenej 15 dní, ak sa predvolanie doručuje účastníkovi konania do cudziny najmenej 30 dní.
  2. V predvolaní sa uvedie označenie účastníkov a ich právnych zástupcov, predmet konania, čas začatia ústneho pojednávania a jeho miesto ( § 2 Rokovacieho poriadku).

Prejednanie sporu

§ 21
Ústne pojednávanie

  1. Spor sa prejednáva na neverejnom zasadaní tak, aby sa skutkový stav zistil úplne, rýchlo a hospodárne. So súhlasom senátu alebo rozhodcu a účastníkov konania môžu byť na pojednávaní prítomné osoby, ktoré nie sú účastníkmi konania.
  2. Účastníci konania sa zúčastňujú na ústnom pojednávaní priamo alebo prostredníctvom svojich riadne splnomocnených zástupcov, ktorých splnomocnia podľa svojej voľnej úvahy a ktorými môžu byť aj cudzí štátni príslušníci.
  3. Ak sa účastník konania, ktorý bol riadne upovedomený o čase a mieste ústneho pojednávania nedostaví, nebráni jeho neprítomnosť prejednaniu sporu, ak do začatia ústneho pojednávania sporu nepožiada z vážnych dôvodov o jeho odročenie.12
  4. Každý z účastníkov konania môže vyhlásiť, že súhlasí s tým, aby sa ústne pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti.
  5. Ústne pojednávanie sa môže podľa potreby odročiť na návrh účastníka konania, alebo z podnetu senátu alebo rozhodcu.
  6. Návrh na zmenu termínu ústneho pojednávania sa musí podať v dostatočnom časovom predstihu, aby bolo možné informovať protistranu, členov senátu alebo rozhodcu.

§ 22
Zápisnica o ústnom pojednávaní

O ústnom pojednávaní v spore sa vyhotovuje zápisnica v slovenskom jazyku, ktorá musí obsahovať tieto údaje:

  1. označenie rozhodcovského súdu,
  2. číslo sporu,
  3. miesto a dátum zasadania,
  4. označenie účastníkov konania a ich zástupcov,
  5. údaj o účasti strán,
  6. mená rozhodcov, svedkov, znalcov, tlmočníka a ostatných účastníkov ústneho pojednávania,
  7. stručný, ale výstižný opis priebehu pojednávania,
  8. požiadavky účastníkov konania a obsah iných dôležitých vyhlásení,
  9. uvedenie dôvodov pre odročenie ústneho pojednávania alebo zakončenia konania
  10. ak sa vyhlasuje rozhodcovský rozsudok tak aj presné znenie výroku a pomer hlasov, ktorým bol prijatý. Rozhodca, ktorý bol pri hlasovaní ostatnými rozhodcami prehlasovaný, je oprávnený pripojiť k tejto zápisnici svoje odchylné stanovisko a toto odôvodniť,
  11. podpisy rozhodcov.

§ 23
Písomné konanie
(Pojednávanie bez účasti strán)

Účastníci konania sa môžu dohodnúť, aby senát alebo rozhodca rozhodol bez ústneho pojednávania, iba na základe písomností. Senát alebo rozhodca však môže nariadiť ústne pojednávanie, ak sa predložené písomnosti ukážu ako nepostačujúce pre rozhodovanie vo veci samej.

§ 24
Dokazovanie

  1. Účastníci konania sú povinný dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Rozhodcovský súd môže vykonať len dôkazy navrhované účastníkmi.
  2. V prípade potreby si však senát (jediný rozhodca) môže vyžiadať poskytnutie ďalších dôkazov, vrátane súkromného znaleckého posudku a predloženia dôkazov tretími osobami.
  3. Dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí senát alebo rozhodca. Uznesením senátu alebo rozhodcu sa môže vykonávanie dôkazov zveriť jednému z rozhodcov. Obdobne postupuje aj Predsedníctvo.
  4. Vypočuť svedkov a znalcov môže senát alebo rozhodca len vtedy, ak sa mu dobrovoľne podrobia. Ak sú svedkovia alebo znalci povinní zachovať štátne, obchodné a služobné tajomstvo alebo štátom uloženú povinnosť mlčanlivosti, možno ich vypočúvať o predmete tajomstva či mlčanlivosti, len ak boli tejto povinnosti zbavení.
  5. Účastník konania môže predložiť písomné dôkazy v origináli alebo v kópii, ktorú sám overí. Senát alebo rozhodca je oprávnený vyžiadať si originál alebo preklad týchto dôkazov do iného jazyka, ak je to v záujme rozhodnutia sporu potrebné.
  6. Ak senát alebo rozhodca nemôže zabezpečiť vykonanie dôkazu sám, požiada o to všeobecný súd. Rozhodcovský súd uloží účastníkovi konania, ktorý dôkaz navrhol, aby na dožiadanom súde zložil preddavok na úhradu trov dožiadania. Trovy dožiadania v sume určenej dožiadaným súdom sú súčasťou trov rozhodcovského konania.
  7. Dôkazy hodnotí senát alebo rozhodca a Predsedníctvo nestranne, podľa vlastného uváženia a pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo.

§ 25
Navrátenie do predošlého stavu

Ak sa do vyhlásenia rozhodcovského rozsudku a ak nebol vyhlásený, až do jeho doručenia, nemohol niektorí z účastníkov konania z vážnych dôvodov úplne alebo sčasti zúčastniť na konaní alebo neurobil nejaký úkon potrebný na obhájenie svojho práva, urobí senát, alebo rozhodca, a ak nebol ešte ustanovený potom predseda Rozhodcovského súdu na návrh tohto účastníka konania, primerané opatrenia aby mohol dodatočne urobiť to, čo zameškal.

§ 26
Neplnenie povinností účastníka

Ak účastník rozhodcovského konania na výzvu Rozhodcovského súdu neodstráni vady svojho podania, nevyjadrí sa vo veci samej, nepredloží dôkazy, nedostaví sa na pojednávania alebo je v konaní inak pasívny Rozhodcovský súd môže pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok na základe dôkazov, ktoré mu boli predložené.13

Skončenie konania

§ 27
Forma rozhodnutia

  1. Rozhodcovské konanie sa končí:
    1. vydaním rozhodcovského rozsudku
      1. ak rozhoduje vo veci samej
      2. b. na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania
      3. rozhodcovským uznesením o zastavení konania
    2. Navrhnutý zmier rozhodcovský súd schvaľuje rozhodcovským rozsudkom. Schválený súdny zmier má účinky ako rozhodcovský rozsudok vo veci samej.
    3. Rozhodcovský súd v spore vzniknutom z obchodno-právneho vzťahu s medzinárodným prvkom alebo občiansko-právneho vzťahu s medzinárodným prvkom rozhoduje podľa pravidiel práva, na ktorých sa účastníci rozhodcovského konania dohodli. Ak sa nedohodli inak, každá dohoda o rozhodnom práve sa považuje za dohodu o hmotnom práve štátu, nie o jeho kolíznych normách. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodnú na rozhodujúcom práve v obchodno-právnych vzťahoch s medzinárodným prvkom alebo v občianskoprávnych vzťahoch s medzinárodným prvkom, senát alebo rozhodca rozhoduje spor podľa právneho poriadku určeného kolíznymi normami, ktoré považuje za vhodné.14
    4. V spore vzniknutom z tuzemských obchodno-právnych a občiansko-právnych vzťahov rozhoduje senát alebo rozhodca podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, iba ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli na aplikácii pravidiel práva v rozsahu v akom voľbu práva alebo odkaz na tieto pravidlá pripúšťajú kolízne normy platné na území Slovenskej republiky.15
    5. Senát alebo rozhodca rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady poctivého obchodného styku a dobrých mravov.
    6. Senát alebo rozhodca môže obchodno-právny spor rozhodnúť podľa zásad spravodlivosti len vtedy, keď ho účastníci rozhodcovského konania na to výslovne oprávnili.

    § 28
    Vydanie rozhodcovského rozsudku

    1. Po tom, čo senát alebo jediný rozhodca usúdi, že všetky okolnosti spojené so sporom sú dostatočne vyjasnené, vyhlási ústne pojednávanie sporu za skončené a pristúpi k vydaniu rozhodcovského rozsudku.
    2. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý (jednoznačný) a vykonateľný. Senát alebo rozhodca musí rozhodnúť o každom návrhu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe alebo uplatnenom dodatočne počas rozhodcovského konania; nesmie však prekročiť medze uplatnených návrhov. Rozhodcovský rozsudok musí byť vyhotovený písomne spravidla do 30 dní a musí byť preskúmateľný.
    3. Rozhodcovský súd vydá rozhodcovský rozsudok
      1. ak rozhoduje o veci samej
      2. b. na základe zmieru uzavretého účastníkmi rozhodcovského konania
    4. Na žiadosť účastníkov rozhodcovského konania môže senát alebo rozhodca uzavretý zmier zaznamenať formou rozhodcovského rozsudku o dohodnutých podmienkach. Na rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach sa primerane vzťahujú ustanovenia § 27, § 28 ods. 2 a § 28 Rokovacieho poriadku a uvádza sa v ňom, že je to rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach má rovnaké účinky ako rozsudok vo veci samej.
    5. Ak sa vo výroku rozhodcovského rozsudku ukladá povinnosť na plnenie, určí senát alebo rozhodca zároveň lehotu pre toto plnenie.
    6. Rozhodcovský súd môže vydať čiastočný rozhodcovský rozsudok o právnom základe alebo o časti uplatneného nároku, musí však vo výrokovej časti uviesť, že ide o čiastočný rozhodcovský rozsudok.
    7. Tieto ustanovenia o rozhodcovskom rozsudku platia aj pre čiastočné rozhodcovské rozsudky.

    § 29
    Obsah rozhodcovského rozsudku

    1. Rozhodcovský rozsudok podpisujú všetci rozhodcovia.
    2. Rozhodcovský rozsudok obsahuje:
      1. označenie rozhodcovského súdu,
      2. mená a priezviská rozhodcov alebo jediného rozhodcu,
      3. označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a priezviskom alebo obchodným menom alebo názvom,
      4. miesto rozhodcovského konania16
      5. dátum vydania rozhodcovského rozsudku,
      6. výrokovú časť
      7. odôvodnenie okrem prípadu, keď sa účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť, alebo ak ide o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach17
      8. poučenie o možnosti podať žalobu na súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku18,
      9. poučenie o možnosti preskúmania rozsudku iným rozhodcom (rozhodcami)19
    3. Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k rozhodcovskému rozhodnutiu svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho.
    4. Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom konaní sa bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol podpísaný, odkiaľ bol odoslaný, kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený.
    5. Výroková časť okrem výroku vo veci samej, obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom, ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, príp. v akom pomere sa trovy medzi účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú.

    § 30
    Vyhlásenie rozhodcovského rozsudku

    1. Senát alebo rozhodca prijíma rozhodcovský rozsudok neverejným hlasovaním.
    2. V rozhodcovskom konaní pred viacerými rozhodcami je na každé rozhodnutie rozhodcovského senátu potrebný súhlas väčšiny všetkých rozhodcov. Ak sa rozhodca nezúčastní na hlasovaní o rozhodcovskom rozsudku, ostatní rozhodcovia môžu rozhodnúť bez neho. Pri rovnosti hlasov rozhoduje hlas predsedajúceho rozhodcu.
    3. Zápisnicu o hlasovaní podpisujú všetci rozhodcovia. Rozhodca, ktorého pri hlasovaní ostatní rozhodcovia prehlasovali, je oprávnený pripojiť k zápisnici o hlasovaní svoje odchylné stanovisko a odôvodniť ho.

    § 31
    Prijatie rozhodnutia

    1. Po ukončení ústneho pojednávania senát alebo rozhodca vyhlási výrok rozhodcovského rozsudku účastníkom konania ústne.
    2. V odôvodnených prípadoch môže senát alebo rozhodca rozhodnúť, že sa účastníkom konania doručí písomný rozhodcovský rozsudok, bez ústneho vyhlásenia.
    3. Do vyhlásenia alebo odoslania písomného vyhotovenia rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez vyhlásenia, môže senát alebo rozhodca nariadiť nové ústne pojednávanie, ak to bude potrebné na ďalšie objasnenie skutkového alebo právneho stavu alebo zistenie stanovísk účastníkov konania.

    § 32
    Doplnenie a oprava rozhodcovského rozsudku

    1. Na žiadosť účastníka konania, podanú do 15 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku stranám, môže Rozhodcovský súd vydať doplňujúci rozsudok, ak sa ukáže, že rozhodcovský rozsudok neobsahuje odpoveď na všetky nároky účastníkov konania. Doplňujúci rozhodcovský rozsudok sa vydáva na základe nového ústneho pojednávania s predvolaním účastníkov konania.
    2. Chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodcovského rozsudku opraví Rozhodcovský súd z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť účastníka konania do 60 dní od jeho vydania. Opravený rozhodcovský rozsudok sa doručí všetkým účastníkom rozhodcovského konania.
    3. Doplňujúci rozsudok alebo opravené uznesenie vo veci rozhodcovského rozsudku je neoddeliteľnou súčasťou doplneného alebo opraveného rozsudku. Účastníci konania nie sú povinní platiť nijaké trovy spojené s doplnením alebo s opravou rozhodcovského rozsudku.
    4. Každý účastník rozhodcovského konania môže Rozhodcovský súd požiadať, aby podal výklad k určitej časti rozhodcovského rozsudku do 30 dní od jeho doručenia.

    § 33
    Preskúmanie rozhodcovského rozsudku

    1. Účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok, môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia)20. Na ustanovenie tohto rozhodcu (rozhodcov) primerane platia ust. § 5 a § 6 Štatútu a § 15 tohto Rokovacieho poriadku. Účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť na preskúmanie rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi konania.
    2. Pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku sa postupuje primerane, ako v konaní vo veci samej, podľa tohto Rokovacieho poriadku.
    3. Ak sa účastníci rozhodcovského konania nedohodli v rozhodcovskej zmluve na preskúmaní rozhodcovského rozsudku, je jeho preskúmanie iným rozhodcom (rozhodcami) vylúčené okrem prípadu, že ide o rozhodcovské uznesenie o nariadení predbežného opatrenia.

    § 34
    Zrušenie rozhodcovského rozsudku

    1. Rozhodcovský rozsudok sa doručuje účastníkom konania alebo ich právnym zástupcom do vlastných rúk. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 33, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu. Právoplatný rozhodcovský rozsudok ukladajúci vykonať prejav vôle nahrádza tento prejav vôle.
    2. Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.21

    § 35
    Postup po zrušení rozhodcovského rozsudku

    Ak súd zruší rozhodcovský rozsudok a vec vrátil Rozhodcovskému súdu na ďalšie konanie22 tento v ďalšom konaní postupuje primerane podľa ustanovení Štatútu a tohto Rokovacieho poriadku s tým, že rozhodcovia zúčastnení na zrušenom rozhodcovskom rozsudku sú z nového prerokovania a rozhodnutia veci vylúčení.

    § 36
    Zastavenie konania bez vydania rozhodcovského rozsudku

    1. Ak sa v spore nevydáva rozhodcovský rozsudok podľa § 31, skončí sa konanie vydaním rozhodcovského uznesenia.
    2. Rozhodcovské uznesenie o zastavení konania sa vydáva najmä v prípade, že žalobu vzal žalobca späť.
    3. Pre vydanie rozhodcovského uznesenia o zastavení konania platia primeranie ustanovenia § 28 až § 32 tohto Rokovacieho poriadku. Ak senát alebo rozhodca nebol ešte ustanovený, vydá rozhodcovské uznesenie o zastavení konania podľa citovaných paragrafov predseda Rozhodcovského súdu.

    Druhá časť
    Zmierovacie konanie

    § 37

    1. Rozhodcovský súd môže vo veci podaného návrhu v rámci svojej právomoci a z vôle účastníkov konania vykonať dobrovoľné zmierovacie konanie o vznesenom nároku, a to bez ohľadu na to, či sa v danom prípade uzavrela rozhodcovská zmluva.
    2. Zmierovacie konanie sa vykonáva len vtedy, ak s tým súhlasí aj druhý účastník konania. Konanie sa vykonáva pred zmierovacím výborom zloženým z generálneho tajomníka Rozhodcovského súdu ktorý predsedá, a dvoch členov, z ktorých po jednom vymenuje každý z účastníkov konania.
    3. Účastníci konania prednesú svoje stanoviská na pojednávaní zvolanom generálnym tajomníkom Rozhodcovského súdu na vykonanie zmierovacieho konania. Výsledkom pojednávania má byť návrh zmieru, ktorý môžu účastníci konania prijať alebo zamietnuť.
    4. Návrh zmieru, ktorý zmierovací výbor účastníkom konania po vykonanom zmierovacom konaní odporučí, nemôže byť stranám na ujmu v prípadnom ďalšom spore. Rovnako tiež nemôže byť účastníkom konania na ujmu nič, čo v priebehu zmierovacieho konania predniesli.
    5. Poplatok za zmierovacie konanie je jedna polovica poplatku plateného pri rozhodcovskom konaní. Poplatok sa platí vopred a každý účastník konania uhrádza z tejto čiastky jednu polovicu.

    Tretia časť
    Rozhodovanie o trovách rozhodcovského konania

    § 38

    1. Trovy konania pred Rozhodcovským súdom tvoria:
      1. poplatok za konanie pred rozhodcami,
      2. správne náklady Rozhodcovského súdu
      3. osobitné náklady, ktoré vzniknú Rozhodcovskému súdu,
      4. vlastné výdavky účastníkov konania
      5. poplatok pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku
    2. Poplatok za konanie pred rozhodcami sa použije na čiastočné krytie bežných nákladov súvisiacich s činnosťou Rozhodcovského súdu (odmeny rozhodcov a členov Predsedníctva Rozhodcovského súdu, výdavky spojené s poskytovaním služieb, výdavky spojené s odmenou pracovníkov Rozhodcovského súdu a pod.).
    3. Správne náklady Rozhodcovského súdu sú režijné náklady, ktoré vzniknú Rozhodcovskému súdu pri prejednávaní konkrétneho sporu (s výnimkou osobitných nákladov podľa odseku 4 tohto paragrafu), ako sú cestovné a pobytové náklady slovenských rozhodcov, členov Predsedníctva Rozhodcovského súdu, telekomunikačné a prevádzkové náklady, odmeňovanie pracovníkov sekretariátu Rozhodcovského súdu, administratívne náklady spojené s registráciou, protokolovaním, faxovaním, rozmnožovaním zápisníc a iného spisového materiálu, vyhotovením rozhodcovských rozsudkov a uznesení, vyhotovenie fotokópií, nájomné, kúrenie, elektrina a pod. Hradia sa paušálnou čiastkou popri poplatku za konanie podľa odseku 2.
    4. Osobitné náklady Rozhodcovského súdu sú náklady, ktoré vzniknú skutočne a osobitne pri prejednávaní konkrétneho sporu, v súvislosti najmä s vykonaním dôkazov, vyplatením znaleckého, s konaním ústneho pojednávania mimo sídla Rozhodcovského súdu, s vyhotovením prekladov písomností, s vyplatením tlmočníckeho, s cestovnými a pobytovými nákladmi zahraničných rozhodcov a pod. Hradia sa vo výške skutočných nákladov.
    5. Vlastné výdavky účastníkov konania sú výdavky, ktoré samotní účastníci konania vynakladajú v súvislosti s ochranou svojich záujmov (ako je cestovné, honoráre ich právnych zástupcov a pod.).
    6. Poplatok pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku sa uhrádza na výzvu Rozhodcovského súdu v prípade, že sa účastníci konania v zmluve dohodli, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti jedného z nich preskúmať iný rozhodca (rozhodcovia).

    § 39
    Výška a platenie poplatku

    1. Za prejednávanie sporu v konaní pred Rozhodcovským súdom sa vyberá poplatok podľa hodnoty predmetu sporu, ktorý je žalobca povinný zaplatiť na výzvu Rozhodcovského súdu pri podaní žaloby a žalovaný pri podaní vzájomnej žaloby (protižaloby) alebo námietky započítania. Pokiaľ sa poplatok nezaplatí, žaloba, poprípade protižaloba alebo námietka započítania sa neprejednávajú. Pokiaľ sa poplatok nezaplatí ani v určenej primeranej lehote, Rozhodcovský súd uznesením konanie sa zastaví.23
    2. Výšku poplatku súd vypočíta z hodnoty sporu podľa Sadzobníkov trov rozhodcovského konania pre Vnútroštátne a Medzinárodné spory (ďalej len Sadzobník), ktoré sú prílohou tohto Rokovacieho poriadku.
    3. Poplatok za rozhodcovské konanie sa uhrádza v mene EUR-o. V prípade, že je žaloba vyčíslená v inej mene súd vykoná prepočet hodnoty sporu podľa kurzového lístka, ktorý vydáva Európska centrálna banka (ECB) v deň podania žaloby, poprípade protižaloby či uplatnení námietky započítania.
    4. Poplatok za konanie vo veci preskúmania rozhodcovského rozsudku, je rovnaký ako poplatok za rozhodcovské konanie v riadnom konaní.
    5. Poplatok sa pokladá za zaplatený v okamihu, keď bol Rozhodcovskému súdu pripísaný na jeho bankový účet.

    § 40
    Poplatok pri námietke nedostatku právomoci a odmietnutí rozhodcu

    1. Účastník konania, ktorý vzniesol námietku nedostatku právomoci Rozhodcovského súdu, je povinný zaplatiť poplatok vo výške 50 % poplatku za konanie pred rozhodcami podľa Sadzobníka. Pokiaľ sa poplatok nezaplatí ani v určenej primeranej lehote, námietka nepríslušnosti sa neprejednáva.
    2. Ak sa námietke nedostatku právomoci vyhovie, Rozhodcovský súd vráti strane poplatok zaplatený podľa odseku 1.
    3. Ak sa námietka nedostatku právomoci zamietne na Predsedníctve, poplatok zaplatený podľa odseku 1, sa nevracia.
    4. Účastník konania, ktorý vzniesol námietku zaujatosti jediného rozhodcu alebo členov rozhodcovského senátu je povinný zaplatiť poplatok vo výške 30 % poplatku za konanie pred rozhodcami podľa Sadzobníka v prípade jej prejednania Predsedníctvom podľa § 16 ods. 3 tohto Rokovacieho poriadku. Pokiaľ sa poplatok nezaplatí ani v určenej primeranej lehote, námietka zaujatosti sa neprejednáva.

    § 41
    Zníženie poplatku za konanie pred rozhodcami, jeho zvýšenie a jeho čiastočné vrátenie

    1. Poplatok za konanie pred rozhodcami sa znižuje o 20%, ak spor rozhoduje jediný rozhodca.
    2. Ak vezme žalobca žalobu, žalovaný vzájomnú žalobu či námietku započítania späť, do odoslania predvolania na ústne pojednávanie vráti Rozhodcovský súd 50% zaplateného poplatku.
    3. Ak žalobca vezme žalobu, poprípade žalovaný vzájomnú žalobu (protižalobu) späť najneskoršie v pracovný deň pred dňom určeným na prvé ústne pojednávanie, najmä v dôsledku toho, že účastníci konania vyriešili spor zmierom i v iných prípadoch, alebo keď Rozhodcovský súd dostal do určeného dňa oznámenie, že sa účastníci konania zriekajú rozhodnutia sporu v konaní pred Rozhodcovským súdom, vráti sa žalobcovi, poprípade žalovanému 30 % poplatku zaplateného z hodnoty žaloby, poprípade vzájomnej žaloby.
    4. V prípadoch písomného konania, len na základe predložených písomností bez ústneho pojednávania vo veci samej, sa znižuje poplatok o 20 %. Ak sa ukáže v priebehu konania, že sú predložené písomnosti nedostatočné pre rozhodnutie a senát (jediný rozhodca) nariadi ústne pojednávanie, k zníženiu poplatku nedôjde. Pokiaľ bol zaplatený na začiatku konania pred rozhodcami znížený poplatok z titulu zjednodušeného konania a bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, je žalobca povinný doplatiť na výzvu Rozhodcovského súdu 20% poplatku.
    5. Pri kumulácii dôvodov o znížení poplatkov podľa predchádzajúcich odsekov znižuje sa celkový poplatok maximálne o 30%.
    6. Ak je v priebehu konania potrebné zvýšiť poplatok za konanie pred rozhodcami v súvislosti so zvýšením predmetu sporu postupuje sa primerane podľa predchádzajúcich odsekov. Kým sa nezaplatí dodatočná úhrada poplatku za konanie pred rozhodcami, neprihliada sa na zvýšenie hodnoty predmetu sporu.

    § 42
    Zrýchlené konanie

    1. Účastníci konania môžu požiadať Rozhodcovský súd o zrýchlené konanie. Urobia to na základe písomnej dohody predloženej Rozhodcovskému súdu, s vydaním rozhodcovského rozsudku do dvoch mesiacov od zaplatenia poplatku za konanie pred rozhodcami zvýšeného o 75% a paušálu na správne náklady zvýšeného o 50 % alebo na žiadosť žalobcu s vydaním rozhodcovského rozsudku do 4 mesiacov od zaplatenia poplatku za konanie pred rozhodcami zvýšeného o 50% a paušálu na správne náklady zvýšeného o 40 %.
    2. Ak sa rozhodcovský rozsudok nevydá v lehotách podľa odseku 1 alebo v predĺženej lehote dohodnutej stranami alebo žalobcom, Rozhodcovský súd vráti zvýšený poplatok strane, ktorá ho zaplatila.

    § 43
    Poplatok pri vzájomnej žalobe, poprípade pri námietke o započítaní

    Pre vzájomnú žalobu poprípade námietku o započítaní, platia tie isté ustanovenia o poplatku ako pre žalobu vo veci samej.

    § 44
    Rozdelenie poplatku

    1. Poplatok ide spravidla na ťarchu strany, ktorá v spore neuspela.
    2. Ak sa žalobe čiastočne vyhovelo, rozdelí sa úhrada poplatku medzi strany v pomere prisúdenej a zamietnutej časti žalobného nároku.

    § 45
    Paušál na správne náklady Rozhodcovského súdu

    1. Na správne náklady Rozhodcovského súdu podľa § 38 odsek 3 tohto Rokovacieho poriadku je žalobca povinný poskytnúť Rozhodcovskému súdu paušálnu čiastku v lehote určenej generálnym tajomníkom vo výške uvedenej v Sadzobníku podľa hodnoty sporu. Obdobne sa postupuje aj pri vzájomnej žalobe (protižalobe) a námietke započítania a pri vstupe intervenienta do rozhodcovského konania.
    2. Pri rozhodovaní sporu jediným rozhodcom znižuje sa paušál o 10%.
    3. V prípade zjednodušeného konania – písomné konanie, len na základe predložených písomností bez ústneho pojednávania vo veci samej, znižuje sa paušál o 10%. K zníženiu paušálu nedôjde, ak senát alebo rozhodca nariadi ústne pojednávanie. Pokiaľ sa zaplatil na začiatku konania pred rozhodcami znížený paušál z titulu zjednodušeného konania – písomného konania a bolo potrebné nariadiť ústne pojednávanie, je žalobca povinný doplatiť na výzvu Rozhodcovského súdu 10% paušálu.
    4. Pri kumulácii dôvodov zníženia paušálu podľa predchádzajúcich odsekov znižuje sa paušál maximálne o 15 %.
    5. V pásmach 1. - 2. Sadobníka sa paušál neznižuje.
    6. Ak vezme žalobca žalobu, poprípade žalovaný vzájomnú žalobu v lehote podľa § 41 odsek 2 tohto Rokovacieho poriadku späť, vráti sa 15% zaplateného paušálu, okrem pásma 1 a 2 Sadzobníka.
    7. Ak vezme žalobca žalobu, poprípade žalovaný vzájomnú žalobu v lehote podľa § 41 ods. 3 tohto Rokovacieho poriadku späť, vráti sa 10% zaplateného paušálu, okrem pásma 1 a 2 Sadzobníka.
    8. Lehotu na úhradu paušálu na správne náklady môže generálny tajomník Rozhodcovského súdu na základe odôvodnenej žiadosti predĺžiť, najviac však o ďalších 15 dní.
    9. Nezaplatenie vypočítaného paušálu na správne náklady žalobcom ani v predĺženej lehote podľa odseku 8 tohto paragrafu, má za následok, že sa konanie zastaví. To obdobne platí aj pri vzájomnej žalobe (protižalobe) a námietke započítania.
    10. Ak je v priebehu konania potrebné zvýšiť paušál na správne náklady v súvislosti so zvýšením predmetu sporu, postupuje sa primerane podľa predchádzajúcich odsekov. Kým sa nezaplatí dodatočná úhrada paušálu, neprihliada sa na zvýšenie hodnoty predmetu sporu.
    11. Ustanovenia § 41 tohto Rokovacieho poriadku o zvýšení poplatku sa použijú primerane i pri zvýšení paušálu na správne náklady Rozhodcovského súdu.

    § 46
    Spôsob platenia paušálu na správne náklady

    1. Správne náklady hradia účastníci konania obdobne ako poplatok za konanie pred rozhodcami podľa § 39 tohto Rokovacieho poriadku.
    2. O správnych nákladoch sa s konečnou platnosťou rozhoduje v rozhodcovskom rozsudku alebo v uznesení o zastavení konania.
    3. Za správne náklady Rozhodcovského súdu zodpovedá Rozhodcovskému súdu i účastník konania, ktorému bola prisúdená náhrada nákladov voči druhému účastníkovi konania.

    § 47
    Osobitné náklady

    1. Na krytie osobitných nákladov, ktoré vzniknú Rozhodcovskému súdu pri prejednávaní konkrétneho sporu podľa § 38 odsek 4 tohto Rokovacieho poriadku, sú účastníci konania povinní zložiť zálohu vo výške a v lehote, ktoré stanoví Predsedníctvo Rozhodcovského súdu, senát alebo rozhodca alebo generálny tajomník Rozhodcovského súdu. Táto povinnosť môže byť uložená len tomu účastníkovi konania, ktorý dal podnet na osobitné náklady alebo vzniknú v jeho vlastnom záujme, resp. obom účastníkom konania rovnakým dielom. Za osobitné náklady sa považujú aj náklady vzniknuté v súvislosti s uplatňovaním práv účastníkov konania podľa § 4 tohto Rokovacieho poriadku. Pokiaľ nie je vypočítaná záloha zložená, úkony, o ktoré sa opiera, sa nevykonajú.
    2. Ak je nutné v priebehu konania zvýšiť zálohu na osobitné náklady, pretože čiastka vypočítaná podľa odseku 1 nestačí na krytie týchto nákladov, sú účastníci konania, poprípade účastník konania, ktorý dal podnet na tieto náklady alebo ak sú v jeho vlastnom záujme, povinní na výzvu Predsedníctva Rozhodcovského súdu, senátu alebo rozhodcu, alebo generálneho tajomníka Rozhodcovského súdu, poskytnúť (i opakovane) ďalšiu zálohu v určenej lehote. V prípade nezaplatenia ďalšej zálohy na osobitné náklady, platí primerane posledná veta odseku 1 tohto paragrafu.
    3. O spôsobe platenia osobitných nákladov platia primerane ustanovenia § 38 a § 46 tohto Rokovacieho poriadku.
    4. Osobitné náklady, ktoré vzniknú Rozhodcovskému súdu tým, že sa na žiadosť jedného účastníka prekladajú písomnosti strán, ich oznámenie a pod., ako aj dopyty, vyjasnenia a odporúčania rozhodcovského senátu ( jediného rozhodcu ) alebo Predsedníctva Rozhodcovského súdu do iného jazyka, hradí táto strana. To isté platí, ak ide napr. o preklad rozhodcovského rozsudku alebo uznesenia rozhodcovského senátu (jediného rozhodcu) alebo uznesenia Predsedníctva Rozhodcovského súdu, ako aj o odmenu tlmočníka, odmenu znalca.

    § 48
    Výdavky strán

    Každý účastník konania spravidla znáša výdavky, ktoré mu vznikli, sám. V rozhodcovskom rozsudku alebo uznesení o zastavení konania, môže byť v odôvodnených prípadoch priznaná účastníkom konania náhrada ich výdavkov.

    § 49
    Výnimky

    Ako výnimku z ustanovení § 8 až 10 týchto Pravidiel môže Rozhodcovský súd uložiť jednému účastníkovi konania, aby nahradil druhému účastníkovi konania náklady, ktoré tento zbytočne vynaložil na základe neúčelných alebo nepotrebných úkonov prvého účastníka konania. Takýmito úkonmi sa rozumejú úkony, ktoré spôsobili druhému účastníkovi konania zbytočné náklady na opatrenia v konaní, pretože neboli potrebné, najmä náklady, ktoré vznikli neodôvodneným predlžovaním konania.

    Štvrtá časť

    § 50
    Osobitné ustanovenie o zodpovednosti rozhodcov

    V rozsahu, v akom to právny poriadok Slovenskej republiky pripúšťa, Komora, jej zamestnanci, členovia Predsedníctva, predseda, generálny tajomník a rozhodcovia nezodpovedajú za škodu spôsobenú v akejkoľvek súvislosti s rozhodcovským konaním, ibaže by bola spôsobená úmyselným konaním. Z náhrady škody je však vždy vylúčený ušlý zisk.

    § 51
    Prechodné a záverečné ustanovenia

    1. Tento Rokovací poriadok Rozhodcovského súdu, vrátane jeho príloh Sadzobníkov trov rozhodcovského konania pre Vnútroštátne a Medzinárodné spory, nadobúda platnosť schválením Predstavenstva Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory dňa 01.02.2018 a účinnosť dňom 01.03.2018.
    2. Rozhodcovské konania začaté pred dňom účinnosti tohto Rokovacieho poriadku sa podľa ustanovenia § 26 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z. z. dokončia podľa Rokovacieho poriadku platného ku dňu ich začatia.




    1. § 3 až 5 zák. č. 244/2002 Z.z.
    2. § 12 ods. 6 zák. č. 244/2002 Z.z.
    3. § 31 zák. č. 244/2002 Z.z.
    4. § 26 ods. 4 zák. č. 244/2002 Z.z.
    5. § 23 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.
    6. § 25 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z.
    7. § 51 ods. 3 zák. č. 244/2002 Z.z.
    8. § 67 až § 68a zák. č. 323/1992 Zb. Notársky poriadok v znení neskorších predpisov
    9. § 28 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
    10. § 9 ods. 5 zák.č. 244/2002 z.z.
    11. § 21 ods. 4 zák. č.244/2002 z.z.
    12. § 183 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok
    13. § 30 zák.č.244/2002 z.z.
    14. § 31 zák.č.244/2002 z.z.
    15. zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov, Nariadenie EP a Rady (ES) č. 864/2007 z 11.06.2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II) a Nariadenie EP a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.06. 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I)
    16. § 23 ods.1 veta 3 zák.č.244/2002 z.z.
    17. § 39 zák.č.244/2002 z.z.
    18. § 40 a nasl. zák.č.244/2002 z.z.
    19. § 32 tohto Rokovacieho poriadku
    20. § 37 zák.č.244/2002 z.z.
    21. § 40 ods. 3 zák.č.244/2002 Z.z.
    22. § 43 zák.č.244/2002 Z.z.
    23. § 18 ods. 6 zák.č. 244/2002 Z.z.

:: Reklama
Kooperativa

SPP

PBK

HN
Toto je miesto pre Vašu reklamu. Ak máte záujem o reklamu, prosím kontaktujte nás emailom.
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora