Grösslingová 4, 816 03 Bratislava, č.tel.: 02/54131228, 02/54433291, email: sopkurad@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
 
Aký bol rok 2020 podľa predsedu SOPK Petra Mihóka
Kategória: Informácie Vydané dňa:04.01.2021 (314x prečítané)

Rozhovor predsedu SOPK Petra Mihóka pre portál www.webnoviny.sk tlačovej agentúry SITA

Uverenejný bol 31. 12. 2020


Hodnotenie vývoja slovenskej ekonomiky v roku 2020

Ako z pohľadu slovenskej ekonomiky vnímate odchádzajúci pandemický rok? S akým poklesom by mohla za rok 2020 skončiť slovenská ekonomika? Aké sú podľa Vás prognózy jej vývoja na budúci rok?
Končiaci sa rok 2020 sa vo svojom ekonomickom a spoločenskom vývoji nedá porovnať so žiadnym obdobím v histórii samostatnej Slovenskej republiky. Neporovnateľný je z hľadiska príčin poklesu ekonomiky a aj jeho rozsahu. Treba súčasne povedať, že prvé symptómy poklesu tempa ekonomického rastu sa objavovali už v roku 2019, teda ešte pred prepuknutím súčasnej pandémie, ktorá tento proces výrazne zrýchlila. Na druhej strane prepad nie je z pohľadu končiaceho sa roka taký výrazný, ako sa očakávalo koncom prvého polroka. Dnešný odhad je z môjho pohľadu v pásme 6,7 – 7,0 % prepad. Som veľmi opatrný, pokiaľ ide o optimistické rastové vízie roku 2021. Dôvodom je viacero skutočností. V prvom rade začiatok roka 2021 je veľmi odlišný od 1. štvrťroka tohto roka – v tom, že firmy do neho vstupujú skôr s negatívnymi očakávaniami, mnohé vyčerpali vnútorné rezervy, majú odložené splátky odvodov, daní a úverov, ktoré bude treba splácať zrejme už v priebehu roku 2021. Celková podnikateľská a spotrebiteľská nálada je na veľmi nízkom stupni. Sumárne predpokladám, že sa zastaví pokles, ale rast bude na nízkej úrovni.

Štát je ekonomicky taký zdravý, ako zdravé sú jeho firmy a domácnosti. Ako vnímate stav mikroekonomiky? Boli vládne opatrenia dostatočné? Ak nie, v čom by štát mal pridať?
Na mikrosféru pri hodnotení ekonomiky často zabúdame alebo ju vnímame len okrajovo. Avšak je to práve mikrosféra, ktorá jediná vytvára materiálne a finančné zdroje na riadne fungovanie štátu a sanovanie jeho politík v oblasti sociálnej, vzdelávacej, zdravotníckej, infraštrukturálnej, obrannej či zahraničnopolitickej. Toto uvedomenie si nám veľmi chýbalo pri filozofii doterajšej štátnej pomoci firmám. Túto pomoc nemôžeme vnímať ako pomoc konkrétnym firmám, ale ako nástroj na udržanie celospoločenských aktivít, zamestnanosti, ale aj ako cestu k efektívnemu reštartu ekonomiky ako celku. Improvizácia a nesystémovosť krokov pomoci viedla k tomu, že sa v podnikateľskom sektore vytvorila negatívna nálada a súčasne sa na niektoré segmenty trhu úplne zabudlo. Je veľký rozdiel či do obnovy a reštartu nastupuje ekonomika vysilená a v zlej nálade, alebo pripravená na zmenu. Ako najlepší príklad v tomto by nám malo slúžiť Nemecko, ale nielen ono.

Deficit nášho rozpočtu sa odhaduje v budúcom roku na viac ako 7 % HDP, dlh by mohol presiahnuť hranicu 60 % HDP. Padne fetiš dlhovej brzdy? Na druhej strane, dá sa zadlžovať donekonečna?
Deficit narástol prakticky vo všetkých krajinách, Slovensko nie je v tomto žiadnou výnimkou a to sa týka aj dlhovej brzdy. Určite treba hospodáriť zodpovedne, ale zodpovednosťou je tiež zabrániť krachu či kolapsu a to nehovorím len o ekonomike, ale prakticky o všetkých vitálnych funkciách štátu. Samozrejme, nekonečný rast deficitu a zadlženosti nemôže nikto akceptovať, lebo takáto filozofia má väčšinou rýchly a predvídateľný koniec. Ale keď cez dočasnú politiku zadlženosti vytvárame podmienky na budúci rast, ktorý bude generovať budúce zdroje, tak je to v danej situácii racionálny prístup.

Zosilnejú v budúcom roku inflačné tlaky? Majú sa slovenské domácnosti pripraviť na rast cien? Ak áno, ktorých tovarov alebo segmentov by sa to mohlo dotknúť najviac?
Na základe súčasnej situácie neočakávam zosilnenie inflačných tlakov, napokon inflácia sa už strednodobo drží na pomerne nízkej úrovni. Cenu peňazí sa tiež už dlhšie obdobie darí držať na veľmi nízkej úrovni, najmä vďaka politike Európskej centrálnej banky. Súčasne stav bankového sektora na Slovensku je tiež veľmi dobrý, je zdravý. Je jedna oblasť s potenciálom cenového rastu a tou je oblasť potravín.

Slovensko nevyrába lietadlá, ani nemá letiská globálneho významu. Pandémia COVID-19 sa u nás preto asi najviac dotkla sektorov cestovného ruchu, hotelov a reštaurácií. Zmení sa štruktúra slovenského priemyslu? Do akej miery?
Myslím si, že pandémia sa dotkla oveľa viac tých krajín, ktoré vyrábajú lietadlá a nie je ich až tak veľa. Dotkla sa však najmä významných turistických destinácií s veľkými letiskami. Tu aj reštart bude veľmi zložitý a zrejme aj pomalší ako v iných ekonomických odvetviach. Nás sa táto situácia dotýka viac v oblasti pasívneho cestovného ruchu. V aktívnom cestovnom ruchu máme svoje limity, ktoré sa nedajú prekročiť. Sektor hotelov a reštaurácií bol postihnutý najmä nesprávnymi celoplošnými opatreniami prijatými vládou bez primeraných kompenzácií. Práve tento sektor pôsobí celoplošne a má významnú úlohu z hľadiska zamestnanosti a regionálneho rozvoja. Slovenský priemysel prechádza reštrukturalizáciou a nevyhnutne potrebuje inovačné impulzy, na ktoré musia byť vytvorené aj dostatočné finančné zdroje a výskumno-vývojové kapacity.

Ako sa dajú čítať v čase koronakrízy varovania ministra dopravy Doležala, že štát takmer ignoruje modernizáciu železníc?
Železničná doprava je dlhodobo zanedbávaným sektorom ekonomiky. Mnohé politické kroky v minulosti znížili jej potenciál a modernizácia či tratí, alebo vozového parku je na mizernej úrovni. Apel ministra Doležala je preto oprávnený už aj s ohľadom na avizované euro-ázijské projekty, z ktorých pri súčasnom stave železníc na Slovensko máme veľkú šancu vypadnúť.

Plán obnovy by mal garantovať jednotlivým štátom EÚ miliardy eur. Farmári a potravinári z neho takmer vypadli. Hovoria, že na to, aby mohli konkurovať najmä západným firmám, musia investovať najmä do obnovy starých liniek. Ako to hodnotíte, nakoľko tento sektor ekonomiky je značne anticyklický a má potenciál odolávať kríze?
Plán obnovy a ani jeho ucelený návrh na Slovensku, a to sme na konci roka 2020, neexistuje. Jednotlivé rezorty či koaličné strany bez akejkoľvek koordinácie prezentujú svoje predstavy, avšak k serióznejšej ucelenej odbornej diskusii na túto tému prakticky nedošlo. V prvom rade si musíme uvedomiť, že má ísť o obnovu jednotlivých národných ekonomík v kontexte európskych priorít. Slovensko prešlo dlhým procesom reforiem od svojho vzniku, transformáciou ekonomiky od svojho vzniku, transformáciou ekonomiky, vstupom do OECD, EÚ a prijatím eura ako národnej meny. Slovensko je plne integrovanou krajinou, ktorá rešpektuje pravidlá platné v týchto medzinárodných zoskupeniach. Plán obnovy má vytvoriť štartovaciu pozíciu pre krajinu po pandémii a jej posun do nových zmenených podmienok nášho budúceho vývoja. Preto podľa mňa 50 % zdrojov by malo ísť do reštrukturalizácie ekonomického portfólia, vedy, výskumu a vzdelávania, 25 % by malo riešiť staré ekologické dlhy a regionálny rozvoj a 25 % by malo ísť do zdravotníctva a rozvoja vidieka – poľnohospodárstvo. Čiže poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel musia byť plne integrované do Plánu obnovy, pretože ide o strategické odvetvie ekonomiky a otázka základnej potravinovej bezpečnosti je z hľadiska globálnych procesov kľúčová.

Verejnosť pred Vianocami zachytila doťahovanie sa vládnych predstaviteľov o tom, kto a ako pomohol s novou investíciou koncernu Volkswagen. Minister Sulík ju vraj tlačil do Košíc, strana OĽANO ju zachraňovala pre Bratislavu. Nie sú takéto verejné diskusie kontraproduktívne? Zostane Slovensko ešte atraktívnou destináciou pre investície?
Politická kultúra a stabilita je jedným z dôležitých faktorov posudzovania kredibility krajiny. Slovensko má stále veľmi dobrý investičný potenciál, ktorý netreba neuváženými krokmi degradovať.

Vo väzbe skončili v tomto roku viaceré významné osobnosti podnikania. Je to najmä z dôvodu výpovedí kajúcnikov. Ako to vnímate? Je možné, že by sa trestným zákonom mohli skryte vybavovať aj konkurenčné účty?
Oblasť justície, súdov, prokuratúry, čiže výkonu súdnej moci, je doma aj v zahraničí vnímaná veľmi kriticky a negatívne. Súčasná vláda si dala za cieľ napraviť jej reputáciu, čo je správne. Nesprávne je podľa môjho názoru, že to často robí neštandardným spôsobom, často ako televíznu show za hlbokej noci. Navyše si nemyslím, že spravodlivosť sa nastoľuje cez udavačstvo tých, ktorí sa takto snažia zakryť vlastnú vinu a zodpovednosť.

V januári bude inaugurovaný nový prezident USA Joe Biden. Odrazí sa to na ekonomickej spolupráci EÚ a USA. Ako?
Budúca administratíva Joea Bidena už avizuje určité zmeny v medzinárodných vzťahoch. Nesporne významným krokom bude návrat k Parížskej klimatickej dohode. Súčasne neočakávajme naivne, že všetko sa v americkej zahraničnej a ekonomickej politike zmení. Americká politika a ani ekonomika sa nevráti do stavu pred Trumpom. USA majú svoje vlastné ekonomické a politické záujmy, ktoré nemusia byť plne v súlade so záujmami iných krajín, aj keď ide o strategických partnerov. Čo ja očakávam, je, že bude väčšia predvídateľnosť amerických politických a ekonomických krokov, než je to teraz. Amerika z terajších volieb však vychádza vnútorne oslabená a snaha o väčší vnútropolitický konsenzus bude veľkou témou nového prezidenta a jeho administratívy.

Zdroj článku: SOPK, Úrad komoryInformácia o ochrane osobných údajov
:: Reklama
Kooperativa

SPP

PBK

LandRover

Jaguar

HN
Toto je miesto pre Vašu reklamu. Ak máte záujem o reklamu, prosím kontaktujte nás emailom.
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora