Grösslingová 4, 816 03 Bratislava, č.tel.: 02/54131228, 02/54433291, email: sopkurad@sopk.sk
:: Regionálne komory SOPK
 
Stanovisko Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory k Plánu obnovy a odolnosti SR
Kategória: Koronavírus a ekonomika Vydané dňa:22.04.2021 (104x prečítané)

Plán obnovy a odolnosti SR je z pohľadu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) zrejme najdôležitejším materiálom, ktorý bol pripravený počas doterajšieho pôsobenia súčasnej vlády. Má a mal by mať potenciál pozitívne ovplyvniť podmienky na hospodárenie a tým aj rast životnej úrovne, tak aby sa Slovensko v dohľadnej dobe priblížilo k priemeru Európskej únie. Z pohľadu členov komory sú základnými podmienkami pre naplnenie cieľov Plánu obnovy a odolnosti – zlepšovanie podnikateľského prostredia, štandardná vymáhateľnosť práva a efektívna verejná správa prejavujúca sa v nízkej administratívnej náročnosti podnikania. V neposlednom rade je to zastavenie úpadku školstva a zdravotnej starostlivosti a ich prevedenie na krivku kvalitatívneho rastu.

Z hľadiska obsahu Plán obnovy a odolnosti pokrýva všetky oblasti, ktoré má takýto materiál obsahovať. Správne hodnotí dnešnú východiskovú pozíciu Slovenska, čo treba oceniť aj vzhľadom na rozsah materiálu. Celkový zámer je však rozptýlený do veľkého množstva ambicióznych cieľov, ktoré zrejme nebude možné všetky naplniť.

Problémom je tiež skutočnosť, že aj keď treba zrejme rešpektovať predstavu Európskej komisie, podľa podnikateľskej praxe sú nedostatočne uvádzané napríklad opatrenia v priemysle, ktorý je rozhodujúcou zložkou pre tvorbu HDP. S určitou mierou zjednodušenia je možné uviesť, že sú tu predstavené takmer všetky už dlhšiu dobu známe problémy Slovenska, ktoré sa nedarilo riešiť posledným vládnym garnitúram. Ale skúsenosti s rokom vládnutia súčasnej zostavy nevyvolávajú dôveru v to, že pri zavádzaní a presadzovaní potrebných reformných krokov práve ona bude zárukou efektívneho naplnenia úloh Plánu obnovy a odolnosti prostriedkami získanými z Európskej únie.

Jedným z dôvodov, prečo utrpela kvalita materiálu, je zrejme chýbajúca široká diskusia pri jeho príprave. Rovnako negatívne je možné hodnotiť aj spôsob prerokovávania plánu na okrúhlych tematických stoloch v marci, keď už prakticky nebol priestor na uplatnenie viacerých pripomienok. A aj počet ohlasov počas medzirezortného pripomienkového konania potvrdil, že kvalita plánu utrpela neštandardne nízkym zapojením tých, ktorých sa bezprostredne dotýka a ktorí mali skutočný záujem na participácii.

Diskusia o Pláne obnovy sa viedla bez možnosti posúdenia jeho väzieb na ďalšie zdroje Európskej únie, ktoré v tomto období budú taktiež pre SR k dispozícii (nedočerpané zdroje a prostriedky z nového programového obdobia). Osobitným problémom je potreba korekcie základného rozdelenia prostriedkov Plánu obnovy, ktoré rešpektuje hlavne potreby a predstavy vyspelejších krajín EÚ už napr. s vybudovanou základnou dopravnou infraštruktúrou a tým vlastne obmedzuje možnosti ich použitia na účely prioritné z pohľadu Slovenska. Určité obavy vyvoláva aj to, že prijímateľom prostriedkov bude v hlavnej miere „štát“ a v určitej miere potláča potreby súkromného sektora, ktorý má rozhodujúci podiel na tvorbe HDP.

Podľa každoročného ekonomického prieskumu SOPK dlhodobo považujú členovia komory za najväčšie prekážky podnikania na Slovensku vysoké daňové a odvodové zaťaženie, nízku vymáhateľnosť práva a klientelizmus a korupciu pri verejnom obstarávaní. V pláne nie je definovaný jednoznačný zámer na zníženie daňového a odvodového zaťaženia, prepojený na ekonomický vývoj po prekonaní následkov pandémie. Sme presvedčení, že úlohou štátnej administratívy je pred úvahami o zvyšovaní daní a odvodov hľadať najprv zdroje a úspory v súčasnosti predimenzovanej verejnej správe. Plne akceptujeme hodnotenie bariér pre podnikanie, ktoré je takmer v súlade s názormi členov komory, hodnotenie samospráv na Slovensku ako veľmi rozdrobených či hodnotenie neefektívneho riadenia a čerpania zdrojov EÚ a zlej situácie pri verejnom obstarávaní. Správny je aj zámer uvedený v pláne, novelizovať stavebný zákon, čo vytvorí predpoklady na zníženie korupcie. V oblasti vymáhateľnosti práva vzniká otázka, nakoľko je reálne dosiahnutie požadovaného výsledku s projektom súdnej mapy, ktorý narazil na zásadný odpor u tých, ktorí v rámci neho budú pracovať. Na základe doterajších skúseností podnikateľského sektora je možné uviesť, že v oblasti obchodného práva sa treba koncentrovať na opatrenia prinášajúce zrýchlenie konaní. Legislatívne prostredie je dlhodobo zaťažované zneužívaním skrátených legislatívnych konaní a tzv. „prílepkov“ k zákonom.

Slovenská priemyselná a obchodná komora je presvedčená, že aj pri už vyjadrenej nespokojnosti s priebehom prípravy Plánu obnovy a odolnosti a nasledujúcim pripomienkovým konaním treba využiť všetky možnosti na vzájomný dialóg. Len tak bude možné dosiahnuť efektívne využitie prostriedkov získaných aj z iných fondov Európskej únie. Bolo by totiž veľmi zlé, keby výsledkom Plánu obnovy a odolnosti bolo chudobnejšie a zadlženejšie Slovensko, čo súčasný rámec vôbec nevylučuje. Disponibilné prostriedky totiž musia ísť najmä do oblastí, ktoré budú generovať budúce zdroje rastu a tie sa nachádzajú iba v reálnej ekonomike, vzdelaní a vo výskume a vývoji.

Zdroj článku: SOPK, Úrad komoryInformácia o ochrane osobných údajov
:: Reklama
Kooperativa

SPP

PBK

LandRover

Jaguar

HN
Toto je miesto pre Vašu reklamu. Ak máte záujem o reklamu, prosím kontaktujte nás emailom.
home web dotazník
Táto webstránka bola vytvorená aj pomocou redakčného systému phpRS.
© Slovenská obchodná a priemyselná komora